Jedného krásneho dňa vystrieda nádhernú jar horúce leto.
Vtedy opadajú drobnučké biele lupienky stromových kvetov, ako veľké snehové vločky a na ich mieste narastú dobré šťavnaté plody. Pod stromami je krásna zelená trávička, z ktorej vykúkajú farebné lúčne kvety. Kde-tu pristúpia kvietok maličké bosé nôžky detí. Jemný teplý vánok rozfúkava vlásky do ich červených tváričiek, ktoré zafarbili horúce lúče slnka. Ranné kvapky rosy sa tichučko zaleskli v tráve. Bolo šero, ticho a ešte pomerne príjemne chladno. Za kopcom sa objavili prvé ranné zore. Obloha sa sfarbila rôznymi farbami, od svetlučko ružovej, cez oranžovú až po svetločervenú. Bol to nádherný pohľad, nie však pre rosu. Tá vedela, že s prvými teplými rannými lúčmi tu už nebude.
Jednoducho sa vyparí. Slnko nesmelo vykuklo spoza kopca. Rozhliadlo sa a postupne nadobudlo istotu, že je správny čas zobudiť spáčov. Začalo teda stúpať, vyššie a vyššie, až bolo celé von a nastal deň.Stromy sa zobudili na šteklenie lúčov a hneď sa odeli do krásnych voňavých pestrofarebných šiat. Lúky sa taktiež nenechali zahanbiť a vhupli do šiat hrajúcich všetkými farbami a vôňami sveta. Včielky, prebudené tou vôňou, ospalo vyleteli z úľov zbierať prvé dúšky nektáru. Vtáčiky začali spievať ranné piesne. Vítali nový deň a zobúdzali aj najposlednejších spáčov. Zvieratá vyliezli ospalo z brlôžkov. Rozutekali sa zháňať potravu alebo ostali len tak, vyhrievať sa na slnku a užívali si letný deň. Slnko je vysoko na oblohe aje prekrasny den. Slnko sa rozhodlo ukázať im svoju silu naplno. S postupujúcim časom sa jeho horúčava stala takmer neznesiteľnou a príroda sa stiahla. Zvieratá si hľadali útočiská v tieňoch stromov a pri chladivej rieke, ktorá si tiekla kľudne ďalej a veselo si žblnkotala. Rybky si ďalej plávali nevnímajúc horúčavu vládnucu nad nimi. Les tichučko šumel vánkom, ktorý šantil v korunách stromov, akoby všetkých lákal, aby sa schladili v jeho tieni., Okolím sa ozyval štebot vtáčikov a cvrdlikanie cvrčkov. Objavia sa aj bzučiace čmeliačiky, ktoré preletujú z kvietka na kvietok. Vzduch je nasýtený omamnou vôňou kvetov, lákajúcou krásnych motýlov a usilovné včielky. Pri lúčke je neveľké jazierko. Okolím sa šíria hlasy veselých ludí, ktorí sa máčajú v studenej priezračnej vode, čistej ako kryštál. Z jazierka tečie plytký potôčik. Na jeho dne sa vyhrievajú drobnučké rybky. Voda je taká čistá, že sa ich šupinky ligocú ako vianočný stromček. Plávajú ponad oblé kamienky. Pomaly tečúci potôčik zdobia krásne vodopády a malé ostrovčeky. V jeho okolí sa týčia vysokánske topole, ktorých páperie poletuje všade vo vzduchu a zachytáva sa v jemných pavučinkách, ktoré rozfúka studený vietor.. V podvečer začalo slnko pomaly klesať a páľava postupne prestávala mučiť vyprahnutú krajinu. Vánok sa zmenil na vetrík a ten zas na vietor, ktorý začal zháňať mraky dokopy. Postupne sa vytvorilo jedno obrovské búrkové mračno a zvieratá v očakávaní dažďa vyliezli z úkrytov. Mrakov stále pribúdalo a začali prekrývať slnko, ktoré sem-tam zoslalo na zem pozdrav v podobe posledných lúčov. Nakoniec nastalo šero spoza zeleného kopca pomaličky letí velikánsky tmavý mrak. Horúčavu vystrieda dusný vzduch a suchú zem začnú bombardovať veľké studené kvapky dažďa. Hromy zlovestne hrmeli a začalo sa blýskať . Všetko živé sa schovalo do bezpečia. Noc zasadla na trón a búrka zavlažila rastliny, volajúce po vode. Z búrky sa postupom noci stal mierny tichý dáždik, ktorý pomaly šumel, akoby nechcel zobudiť spáčov. Keď už spali úplne všetci, začal dážď strácať svoju moc, mraky sa rozplynuli a mesiac zasvietil na dažďové kvapky v tráve, ktoré sa ligotali skoro ako hviezdy nad nimi. Všetko stíchlo úplne a príroda sa ponorila do tvrdého spánku, z ktorého ju zas prebudia ráno prvé slnečné lúče.
