Vážený pán riaditeľ, pani zástupkyňa, vážená pani triedna profesorka, milý profesorský zbor!
Najvzácnejšie v živote nie sú veci, ale prežité chvíle.
Niektoré sa zdajú akoby trvali večnosť, iné sú iba kratučké okamihy. Časť z nich sa nám vryje do pamäti farbisto, iné spomienky časom vyblednú.
Avšak čas, ktorý sme strávili tu na našom GABe, bude určite patriť k najkrajším obdobiam našich životov. Prežili sme tu štyri roky. Štyri nezabudnuteľné roky, ktoré pre nás mnoho znamenajú. Bol to nielen čas rozširovania našich obzorov a rozvíjania našich talentov, ale aj čas nášho dozrievania, prvých lások, sklamaní i poznania, že život so sebou prináša svetlé i tienisté stránky. Z ustráchaných žiakov sme vyrástli na zrelých študentov, mladých dospelých, na maturantov.
Dnes sa lúčime, už onedlho sa rozletíme do sveta. V ceste nám stojí už iba posledná prekážka – skúška dospelosti. Veríme, že ju všetci zvládneme najlepšie ako vieme. Dúfame, že vám ukážeme, že sa vám podarilo mnohé nás naučiť, aj napriek našej snahe uľahčiť si všetko čo sa dá. Možno aj to bolo dôvodom prečo sa často mohlo zdať, že nás vedomosti obchádzali a naopak, pre problémy sme boli nesmierne atraktívna trieda.
Aj keď sme nie vždy spĺňali predstavu ideálnych študentov, dúfame, že nám naše prehrešky odpustíte s pochopením, že patria k študentskému životu.
Vážený pán riaditeľ, vážená pani zástupkyňa, vážená pani profesorka triedna a celý profesorský zbor, ďakujeme vám za vašu trpezlivosť, vytrvalosť a láskavosť, s ktorou ste nám odovzdávali vaše vedomosti, skúsenosti i cenné rady do života. Veríme, že mnohé z nich zúročíme.
Zo srdca vám prajeme pevné zdravie, mnoho trpezlivosti a síl pri vašej namáhavej práci, a veríme, že tak ako my, aj vy na nás budete spomínať s láskou a úsmevom.
