Seminárna práca s názvom
Pracovný deň manažéra
1.Zdôvodnenie výberu témy práce
Tému pracovný deň manažéra som si vybral, z dôvodu nakoľko, už päť rokov pracujem ako manažér penziónu Vila Viktoria v Rajeckých Tepliciach.
Je to neľahká práca no nakoľko ju robím veľmi rád, tak aj tie najväčšie problémy sa dajú zvládnuť bez toho, aby človek musel prekonať srdcový infarkt.
2. Téma : pracovný deň manažéra.
Pracovný deň manažéra malého penziónu nezačína nikdy v rovnaký čas, ba ani za rovnakých podmienok, alebo situácií.
Manažér malého ubytovacieho zariadenia, ktorý rád rozpráva, že ráno začína vždy v rovnakú hodinu trebárs o 5:00h šálkou horúcej kávy, nehovorí pravdu, alebo nepozná aj inú stránku ranných začiatkov vo svojej práci.
Skutočný začiatok je vždy iný, aby sme sa vyhli vulgarizmom môžeme povedať, že každý deň má inú farbu.
Pýtate sa prečo?
Tak napr. uvediem jeden z mojich nepríjemnejších začiatkov dňa, pretože rána kedy všetko beží, ako po masle, každý z nás pozná veľmi dobre.
-6:30h. ráno mi zvoní mobil, volá recepčná a s nervozitou v hlase mi oznamuje, že nejde elektrika v celom penzióne.
Samozrejme sa čo najrýchlejšie presuniem za ňou, aby som mohol vyriešiť daný problém.
Keď zistím, že výpadok elektriky spôsobil skrat vplyvom zlých poveternostných podmienok a chvalabohu ho elektrárne dokázali včas opäť spustiť, sme zistili, že kávovar pre prípravu prekvapkávanej kávy je pokazený, zorganizujem veci tak, aby hostia mali kávu a keďže nejde kávovar na prípravu raňajkovej kávy, každý hosť dostane presso kávu, alebo iný typ kávy podľa výberu v cene raňajok.
Takže pekné ráno je za nami a deň pokračuje ďalej.
Okrem toho, že mám cez deň veľa administratívnej práce, usporiadam raz do týždňa poradu zo zamestnancami.
Porada nebýva vždy v rovnaký deň ani v rovnaký hodinový interval, prispôsobujem sa totiž aktuálnym možnostiam pracovníkov, hostí alebo iných situácií, ktoré nastávajú bezprostredne.
Nakoľko sme veľmi malý kolektív preberám situáciu s každým zamestnancom osobitne a keď je na to priestor a čas tak sa stretneme aj spoločne. Preberáme témy, ktoré sa týkajú zväčša našej práce a to napr. : čo by sme mohli urobiť lepšie, aké problémy sme museli za posledný týždeň riešiť, prečo nastali problémy, či problémom, ktoré nastali sa nedalo predchádzať, aké tovary a služby sa dobre predávali a aké menej a prečo tomu tak bolo, čo nás čaká tento a budúce týždne, ako sa musíme pripraviť na spomínané obdobie, rozdelíme si úlohy a nechávam priestor na otázky, a taktiež si nechávam priestor na napomenutie zamestnancov za nesprávne odvedenú prácu a pod.
Keď skončím poradu venujem sa svojej práci, ktorá spočíva v nastavení pracovných zmien na ďalší týždeň, prehliadam internet a sledujem články o hotelierstve, gastronómii.
Rozmýšľam ako ktorého zamestnanca platovo ohodnotím. Analyzujem stav obratov a tržieb, stav nákladov a výnosov.
Zamýšľam sa nad tým do čoho by som mohol investovať peniaze, čo by bolo vhodné na prilákanie väčšieho počtu hostí.
Analyzujem do čoho musím vložiť peniaze, čo je neodkladné, napr. : vymaľovať nanovo interiér, presilikónovať kúpeľne, opraviť drobné vady interiéru a exteriéru a pod.
Tieto náklady sú mi na obtiaž, ale bez ich vyriešenia neponúknem zákazníkovi základné uspokojenie.
Zamýšľam sa ďalej nad investíciou do altánku s krbom, v ktorom by si mohli hostia príjemne posedieť a pripraviť niečo chutné pod zub.
Pri pohľade na finančnú situáciu podniku okamžite na altánok s krbom zabúdam a presúvam túto investíciu o ďalší rok.
Veru aj taký je život nás malých podnikateľov, nie vždy to ide tak ako si to iní myslia. Realita je tvrdá a trpká zároveň.
11:00hod.
Pracovný deň pokračuje ďalej.
Započujem, že na poschodí sa niečo deje, idem smerom odkiaľ sa šíri zvuk.
Zisťujem čo sa deje.
Recepčná sa snaží takzvaným univerzálnym kľúčom otvoriť izbu, pretože na izbe sa zamkol malí chlapec a nevie sa otvoriť.
Jeho rodičia stoja nervózne na chodbe a nadávajú mu.
Snažíme sa upokojiť situáciu. Po chvíli zisťujeme, že chlapec sa zamkol úmyselne a nechce, aby sme otvorili, robí všetko pre to aby sme s univerzálnym kľúčom neotvorili dvere, ako náhle odomkneme on zamkne.
Svojim kľúčom otvorím druhú izbu a cez balkóny sa dostaneme na balkón izby, v ktorej sa schováva chlapec.
Chlapcov otec ide tesne za mnou, zistím, že balkónové dvere sú otvorené a vstúpime dnu. Otec chlapca vbehne do izby za mnou, schytí syna a bije ho hlava nehlava, no poviem vám nechcel by som biť v chlapcovej situácii. Po tom ako otec ukončí trest, sa nám rodičia veľmi ospravedlňujú, mi upokojujeme rodičov a pozývame ich na kávu a chlapca na džús. Nakoniec zisťujeme, že chlapec konal tak, pretože mu rodičia nekúpili autíčko, ktoré tak strašne chcel.
Po poslednej situácii mám chuť na pol deci, aby som sa aj ja upokojil, no uvedomujem si, že deň je ešte len na začiatku, takže si dám iba kávu a nejakú dobošku, alebo koláčik a tým doplním energiu a upokojím sa.
Ako tak popíjam kávičku vidím ako prichádza auto a v ňom sedí známy šofér, ktorý nám vozí čisté opraté a omanglované prádlo a zároveň odoberie použité posteľné prádlo na čistenie.
Pri práci s prádlom, chyžná zisťuje, že dva kusy prádla sú poškodené čiže v tomto prípade roztrhnuté. Oznamuje mi to. Vytočím číslo vedúcej čistiarne a snažím sa zistiť, ako sa to stalo a či o tom má vôbec informácie, dohodneme sa, že poškodené prádlo šofér zoberie naspäť a oni mi ho nahradia a nebudú účtovať za čistenie týchto dvoch kusov.
Tak a ďalší problém je za nami, v kútiku duše dúfam, že to bol dnes posledný problém, ktorý som musel riešiť.
No márne.
14:30hod.
Pracovný deň pokračuje ďalej.
Kontrolujem stav uprataných izieb, záleží mi na tom aby hostia mali z izby pocit čistoty akonáhle do nej vstúpia.
Zapisujem si nedobre odvedenú prácu a upozorňujem chyžnú na to, aby chyby ihneď opravila.
O chvíľu ma opäť volá recepčná a oznamuje mi, že dvaja postarší dôchodcovia, turisti, ktorí k nám majú nahlásený pobyt zaspali vo vlaku, nevystúpili na železničnej stanici v Rajeckých Tepliciach a vezú sa ďalej vo vlaku.
Z toho mi jasne vyplýva, že im treba neodkladne pomôcť. Dohodneme sa s nimi telefonicky, kde vystúpia a ja pre nich na dohodnutú stanicu prídem autom.
Dôchodcov som na stanici vyzdvihol a veziem ich k nám na penzión, obidvaja sa navzájom obviňujú, koho to bola vlastne chyba.
Príde mi to milé ako sa doberajú i bez vulgarizmov.
Snažím sa ich upokojiť a jasne zdôrazním, že za tento transfer nemusia nič platiť, obidvaja sa upokoja a veľmi pekne mi ďakujú.
Je to milé vidieť tento manželský pár vo vysokom veku ako spolu ešte stále vychádzajú. V kútiku duše prosím boha, aby som sa aj ja dožil tak pekného veku s rovnakou vitalitou a partnerom po boku, no zároveň si spomeniem aj na to ako rýchlo mi život uniká pomedzi prsty a koľko stresu vlastne každý deň prežijem, po tejto myšlienke na dlhý a vitálny život okamžite zabúdam.
16:00hod.Pracovný deň pokračuje ďalej, popíjam ďalšiu kávu.
V priebehu dňa je zvykom, že sa ma zamestnanci pýtajú na správnosť práce, ktorú budú vykonávať, alebo vykonávajú.
Je to pre mňa určitým spôsobom satisfakcia za čas, ktorý som s nimi strávil pri ich zaúčaní do práce.
Vidím v tom ich snahu vykonávať zadelenú prácu viac než dobre, snahu nič nepokaziť .
Nie na darmo im stále vštepujem do pamäte heslo : „dva krát meraj a raz strihaj“.
Súčasťou mojej práce je aj styk s firmami, ktoré ma, či už to bolo v minulosti, alebo je to v súčasnosti, oslovujú neustále vo veľkom množstve a ponúkajú rôzne služby a produkty. Nie všetky však môžem využiť, či už je to z finančných dôvodov, alebo z dôvodu nevhodnosti využitia tovarov, alebo služieb konkrétne pre naše zariadenie.
Dnes ma tiež čaká jedno podobné stretnutie s paňou, ktorá ponúka zviditeľnenie ubytovacieho zariadenia a znázornenie ubytovacieho zariadenia na mape v GPS auto navigácií. Zdalo sa mi to zaujímavé, a tak som so stretnutím súhlasil.
A už je to tu. Recepčná mi oznamuje, že prišla pani Santosová ohľadne stretnutia GPS prezentácie.
Ihneď ma napadlo, že priezvisko Santosová nie je Slovenské.
Hm.
Takže zahraničná firma, alebo žena, ktorá sa vydala za zahraničného občana, predpokladám Španiela alebo Taliana.
Prichádzam na recepciu.
Na recepcii stojí nádherná vysoká žena s bujným poprsím, krásnymi dlhými vlasmi, peknými štíhlymi a dlhými nohami až po zem, oblečená v drahom pracovnom kostýme manažérky, s veľmi krátkou sukňou a o to hlbším výstrihom.
„No, dobre sa na mňa pripravila, chce ma nalákať na ponúkané služby svojim výzorom“, pomyslel som si.
Sadli sme si do baru, tak aby som s ňou nebol osamote, chcem vedieť ako bude reagovať v spoločnosti.
Rozpráva veľmi pozorne a detailne o produkte, ktorý prišla prezentovať.
Spozoruje, že skutočne sledujem jej výklad, zneistí a nakloní sa cez stôl ku mne a vysvetľuje priamo na navigácii ako vyzerá grafika a opisuje jednotlivé body, snaží sa aby som začal sledovať jej poprsie a prestal myslieť na výklad.
Keď povie cenu za službu zamrznem aj na tých najteplejších miestach na tele. Jedná sa o sumu 500,-eur /bez DPH / že vraj so zľavou 15% / rok prezentácie pre všetky GPS auto navigácie v Európe.
Tak veľmi pekne ďakujem, ukončujem debatu a lúčim sa.
Keď pani Santosová vidí, že ma nezlomila lúči sa aj ona so slovami dovidenia a diktuje mi jej osobné telefónne číslo, flirtuje ako sa len dá aby ma zlomila. Zo zvedavosti sa opýtam na jej priezvisko, vysvetlí mi, že jej otec je pôvodom Kubánec. Emigroval na Slovensko a oženil sa tu.
Tu rozhovor končí ona sa lúči a ja ju vyprevádzam. Na očiach jej vidno sklamanie.
V hlave hodnotím službu. Pre naše zariadenie nie úplne najvhodnejšia forma prezentácie, nakoľko väčšina hostí si objednáva pobyt dostatočne v predstihu a naša recepcia funguje iba do 21:00hod. Náhodných hostí je síce dosť, ale sú to väčšinou osoby, ktoré nás už poznajú a vedia kedy a ako fungujeme. Je tu, ale asi 10% návštevníkov, ktorí sú noví a prídu náhodne tzn. bez predchádzajúcej rezervácie, no 95% z nich sú Slováci, ktorí ako viem z odpovedí v dotazníkoch nevyužívajú GPS navigácie na vyhľadávanie ubytovacích zariadení, jednoducho idú za cenou, inštinktom, alebo na odporúčanie svojich známych, čo je tá najlepšia reklama.
Ak by tá služba, ale stála 100,-eur /na rok / tak by som to určite vyskúšal.
No trochu som odbočil od témy.
17:45hod.
Pracovný deň pokračuje ďalej.
Idem si dať neskorý obed. Už mi vyhrávajú cigáni v bruchu – obrazne povedané.
Ešte som ani poriadne nedojedol a už ma volá recepčná, že ma na recepcii čaká nejaký pán Novák a že je to veľmi naliehavé.
Prichádzam na recepciu a zisťujem, že pán Novák prišiel prezentovať pracie prášky a čistiace prostriedky. Prímam ho na rozhovor, aj keď si nedohodol schôdzku.
Asi po pol hodine ukončujem rozhovor s pánom Novákom.
Prášky a čistiace prostriedky, ktoré ponúka majú síce
zaujímavú cenu no odbery musia byť vo veľkých množstvách, pravidelne mesačne, čo nie je pre nás výhodné, nakoľko pri neodobratí požadovaného množstva by sme museli zaplatiť plné ceny bez zliav.
19:10hod.
Pracovný deň pokračuje ďalej.
Rozoberám s recepčnou čo potrebujeme nakúpiť na bar, nakoľko súčasťou práce recepčnej je aj predaj alkoholických, nealkoholických nápojov a iného doplnkového tovaru.
Pozriem sklad čistiacich prostriedkov a zistím čo treba nakúpiť.
Zásobovanie prevádzky tovarom patrí tiež medzi moje náplne.
Dovoz niektorých tovarov zabezpečujú priamo predajcovia.
19:45hod.
Pracovný deň pokračuje ďalej.
Pozerám do diára a organizujem si nasledujúci pracovný deň.
20:20hod.Pracovný deň pokračuje ďalej.
Preberám tržbu od recepčnej.
Recepčná mi oznamuje, že ráno majú všetci hostia raňajky v klasickú dobu, to znamená, že žiaden z hostí nepotrebuje pripraviť raňajky skôr, ani netreba pripraviť raňajkový balíček tzv. TAKE AWAY BREAKFAST.
Poskytuje mi ďalšie dôležité informácie, ktoré potrebujem vedieť a v skratke zhodnocujeme dnešný pracovný deň.
21:05hod.Spoločne s recepčnou ukončujem pracovný deň.
3) Zhodnotenie.Pracovných dní ako je ten, ktorý som vám opísal je mnoho, no rozdiel je v situáciách, aké nastávajú.
Ja osobne nazývam situácie scenármi. Osobne vnímam ubytovacie zariadenie ako film, hercami sú hostia a personál je natáčací štáb ľudí okolo režiséra, ktorým je v tejto situácií riaditeľ / manažér. O čo úspešnejší a kvalitnejší je tým ľudí okolo režiséra o to kvalitnejšie je konečné dielo.
Prečo som si vybral film, ako porovnanie k hotelovému prostrediu?
Pretože, keď prácu nezvládneme je to komédia, na ktorej sa najviac zabáva konkurencia. Ak, však práca dopadne dobre, úspech máme zaručený „celosvetovo“, konkurencia sa nesmeje a vie, že sa musí snažiť podať lepší výkon ako my.
Rád pripomeniem aj fakt, že pracovný deň, o ktorom som písal sa skutočne stal. Mená osôb, o skorých som sa zmienil sú však vymyslené.
Čo sa týka samotného hodnotenia pracovného dňa, myslím, že tento deň bol úspešný, zvládli sme všetky situácie a výsledkom sú spokojní hostia a pocit z dobre odvedenej práce, čo je pre mňa to najdôležitejšie.
