Seminárna práca s názvom
Pracovný deň manažéra

1.Zdôvodnenie výberu témy práce

Tému pracovný deň manažéra som si vybral, z dôvodu nakoľko, už päť rokov pracujem ako manažér penziónu Vila Viktoria v Rajeckých Tepliciach.
Je to neľahká práca no nakoľko ju robím veľmi rád, tak aj tie najväčšie problémy sa dajú zvládnuť bez toho, aby človek musel prekonať srdcový infarkt.

2. Téma : pracovný deň manažéra.

Pracovný deň manažéra malého penziónu nezačína nikdy v rovnaký čas, ba ani za rovnakých podmienok, alebo situácií.
Manažér malého ubytovacieho zariadenia, ktorý rád rozpráva, že ráno začína vždy v rovnakú hodinu trebárs o 5:00h šálkou horúcej kávy, nehovorí pravdu, alebo nepozná aj inú stránku ranných začiatkov vo svojej práci.
Skutočný začiatok je vždy iný, aby sme sa vyhli vulgarizmom môžeme povedať, že každý deň má inú farbu.

Pýtate sa prečo?

Tak napr. uvediem jeden z mojich nepríjemnejších začiatkov dňa, pretože rána kedy všetko beží, ako po masle, každý z nás pozná veľmi dobre.

-6:30h. ráno mi zvoní mobil, volá recepčná a s nervozitou v hlase mi oznamuje, že nejde elektrika v celom penzióne.
Samozrejme sa čo najrýchlejšie presuniem za ňou, aby som mohol vyriešiť daný problém.
Keď zistím, že výpadok elektriky spôsobil skrat vplyvom zlých poveternostných podmienok a chvalabohu ho elektrárne dokázali včas opäť spustiť, sme zistili, že kávovar pre prípravu prekvapkávanej kávy je pokazený, zorganizujem veci tak, aby hostia mali kávu a keďže nejde kávovar na prípravu raňajkovej kávy, každý hosť dostane presso kávu, alebo iný typ kávy podľa výberu v cene raňajok.

Takže pekné ráno je za nami a deň pokračuje ďalej.

Okrem toho, že mám cez deň veľa administratívnej práce, usporiadam raz do týždňa poradu zo zamestnancami.
Porada nebýva vždy v rovnaký deň ani v rovnaký hodinový interval, prispôsobujem sa totiž aktuálnym možnostiam pracovníkov, hostí alebo iných situácií, ktoré nastávajú bezprostredne.
Nakoľko sme veľmi malý kolektív preberám situáciu s každým zamestnancom osobitne a keď je na to priestor a čas tak sa stretneme aj spoločne. Preberáme témy, ktoré sa týkajú zväčša našej práce a to napr. : čo by sme mohli urobiť lepšie, aké problémy sme museli za posledný týždeň riešiť, prečo nastali problémy, či problémom, ktoré nastali sa nedalo predchádzať, aké tovary a služby sa dobre predávali a aké menej a prečo tomu tak bolo, čo nás čaká tento a budúce týždne, ako sa musíme pripraviť na spomínané obdobie, rozdelíme si úlohy a nechávam priestor na otázky, a taktiež si nechávam priestor na napomenutie zamestnancov za nesprávne odvedenú prácu a pod.

Keď skončím poradu venujem sa svojej práci, ktorá spočíva v nastavení pracovných zmien na ďalší týždeň, prehliadam internet a sledujem články o hotelierstve, gastronómii.
Rozmýšľam ako ktorého zamestnanca platovo ohodnotím. Analyzujem stav obratov a tržieb, stav nákladov a výnosov.

Zamýšľam sa nad tým do čoho by som mohol investovať peniaze, čo by bolo vhodné na prilákanie väčšieho počtu hostí.
Analyzujem do čoho musím vložiť peniaze, čo je neodkladné, napr. : vymaľovať nanovo interiér, presilikónovať kúpeľne, opraviť drobné vady interiéru a exteriéru a pod.
Tieto náklady sú mi na obtiaž, ale bez ich vyriešenia neponúknem zákazníkovi základné uspokojenie.
Zamýšľam sa ďalej nad investíciou do altánku s krbom, v ktorom by si mohli hostia príjemne posedieť a pripraviť niečo chutné pod zub.
Pri pohľade na finančnú situáciu podniku okamžite na altánok s krbom zabúdam a presúvam túto investíciu o ďalší rok.

Veru aj taký je život nás malých podnikateľov, nie vždy to ide tak ako si to iní myslia. Realita je tvrdá a trpká zároveň.

11:00hod.
Pracovný deň pokračuje ďalej.
Započujem, že na poschodí sa niečo deje, idem smerom odkiaľ sa šíri zvuk.
Zisťujem čo sa deje.
Recepčná sa snaží takzvaným univerzálnym kľúčom otvoriť izbu, pretože na izbe sa zamkol malí chlapec a nevie sa otvoriť.
Jeho rodičia stoja nervózne na chodbe a nadávajú mu.
Snažíme sa upokojiť situáciu. Po chvíli zisťujeme, že chlapec sa zamkol úmyselne a nechce, aby sme otvorili, robí všetko pre to aby sme s univerzálnym kľúčom neotvorili dvere, ako náhle odomkneme on zamkne.

Svojim kľúčom otvorím druhú izbu a cez balkóny sa dostaneme na balkón izby, v ktorej sa schováva chlapec.
Chlapcov otec ide tesne za mnou, zistím, že balkónové dvere sú otvorené a vstúpime dnu. Otec chlapca vbehne do izby za mnou, schytí syna a bije ho hlava nehlava, no poviem vám nechcel by som biť v chlapcovej situácii. Po tom ako otec ukončí trest, sa nám rodičia veľmi ospravedlňujú, mi upokojujeme rodičov a pozývame ich na kávu a chlapca na džús. Nakoniec zisťujeme, že chlapec konal tak, pretože mu rodičia nekúpili autíčko, ktoré tak strašne chcel.

Po poslednej situácii mám chuť na pol deci, aby som sa aj ja upokojil, no uvedomujem si, že deň je ešte len na začiatku, takže si dám iba kávu a nejakú dobošku, alebo koláčik a tým doplním energiu a upokojím sa.
Ako tak popíjam kávičku vidím ako prichádza auto a v ňom sedí známy šofér, ktorý nám vozí čisté opraté a omanglované prádlo a zároveň odoberie použité posteľné prádlo na čistenie.
Pri práci s prádlom, chyžná zisťuje, že dva kusy prádla sú poškodené čiže v tomto prípade roztrhnuté. Oznamuje mi to. Vytočím číslo vedúcej čistiarne a snažím sa zistiť, ako sa to stalo a či o tom má vôbec informácie, dohodneme sa, že poškodené prádlo šofér zoberie naspäť a oni mi ho nahradia a nebudú účtovať za čistenie týchto dvoch kusov.

Tak a ďalší problém je za nami, v kútiku duše dúfam, že to bol dnes posledný problém, ktorý som musel riešiť.
No márne.

14:30hod.
Pracovný deň pokračuje ďalej.
Kontrolujem stav uprataných izieb, záleží mi na tom aby hostia mali z izby pocit čistoty akonáhle do nej vstúpia.
Zapisujem si nedobre odvedenú prácu a upozorňujem chyžnú na to, aby chyby ihneď opravila.
O chvíľu ma opäť volá recepčná a oznamuje mi, že dvaja postarší dôchodcovia, turisti, ktorí k nám majú nahlásený pobyt zaspali vo vlaku, nevystúpili na železničnej stanici v Rajeckých Tepliciach a vezú sa ďalej vo vlaku.
Z toho mi jasne vyplýva, že im treba neodkladne pomôcť. Dohodneme sa s nimi telefonicky, kde vystúpia a ja pre nich na dohodnutú stanicu prídem autom.
Dôchodcov som na stanici vyzdvihol a veziem ich k nám na penzión, obidvaja sa navzájom obviňujú, koho to bola vlastne chyba.
Príde mi to milé ako sa doberajú i bez vulgarizmov.
Snažím sa ich upokojiť a jasne zdôrazním, že za tento transfer nemusia nič platiť, obidvaja sa upokoja a veľmi pekne mi ďakujú.
Je to milé vidieť tento manželský pár vo vysokom veku ako spolu ešte stále vychádzajú. V kútiku duše prosím boha, aby som sa aj ja dožil tak pekného veku s rovnakou vitalitou a partnerom po boku, no zároveň si spomeniem aj na to ako rýchlo mi život uniká pomedzi prsty a koľko stresu vlastne každý deň prežijem, po tejto myšlienke na dlhý a vitálny život okamžite zabúdam.