Vážený pán riaditeľ, ctení učitelia a učiteľky, milí žiaci!
Dnes sme sa tu zišli, aby sme zase raz ukončili jeden školský rok. Pre nás deviatakov nastal okamih, keď sa so školou musíme rozlúčiť. Poslednýkrát tu pred Vami stojíme plní plánov do budúcnosti. Ešte si pamätáme, ako sme vkročili prvýkrát do školy ohúrení jej veľkosťou a množstvom detí.
Od prvej chvíle, keď naše nôžky prekročili prah tejto školy, od prvých čiarok, roztrasených písmeniek abecedy, prvých slov či viet ste nám boli Vy, milé pani učiteľky, oporou a poskytli ste nám ten najlepší štart do života. Neskôr ste nás naučili množstvo vecí, ako znášať prehry, a potom sa znovu postaviť na nohy, nevzdávať sa a tešiť sa z víťazstiev. Ťažkými krokmi sme kráčali smerom vpred. Napokon sme sa dostali na druhý stupeň. Prišli namáhavejšie predmety a s nimi aj noví učitelia. Úlohy sa zdali ťažšie, ale nakoniec sme ich zvládli. Aj keď sme ich niekedy nestíhali písať doma, stali sa z nich prestávkové úlohy, ktoré sa stali samozrejmosťou. Napokon Vaša i naša práca bola odmenená úspechom. Už vieme, že dva plus dva je štyri, že v slove „mýliť“ sa píše ypsilon, že zem je guľatá. Jednou z najdôležitejších vecí, čo sme sa naučili, bolo vážiť si priateľstvo, lásku a porozumenie.
Prežili sme tu deväť rokov a to predsa niečo znamená. Znamená to opustiť minulosť prežitú v tejto škole - tú nám nikto nevezme, ale budúcnosť nám nikto nedaruje, musíme si ju vytvoriť sami, a preto sa musíme rozlúčiť. Veď škola nám dala veľa priateľov. Medzi nimi však neboli len spolužiaci, či kamaráti zo záujmových krúžkov, či sídliska, ale boli to hlavne chápaví učitelia, ktorí z nás vychovali zodpovedné osobnosti. S týmito ľuďmi sme zažili množstvo krásnych chvíľ v škole, ale i mimo nej. Napríklad na spoločných výletoch, kde sme stvárali samé hlúposti a vylomeniny, no oni nám to vždy odpustili. Počas týchto rokov si každý z nás našiel cestičku, ktorou prechádzal z ročníka do ročníka.
Boli to časy plné radosti, šťastia, ale aj náročnej driny. Ďakujeme učiteľom a rodičom, že nás spoločne dokázali naučiť dôležité veci pre život a vydržali to s nami. Za chvíľu sa rozídeme všetci inými smermi. Koľkí z nás sa ešte stretnú? Na to nám nikto neodpovie.
S vďakou za všetko, čo ste nám za tých deväť rokov dali, vyslovujeme dve slová: "Ďakujeme a zbohom."
Autor:Adam Fančovič žiak 8.Š Spartakovská č. 5 druhá prevádzka
