referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Irma
Štvrtok, 14. novembra 2024
poviedka Lopatka piesku
Dátum pridania: 18.01.2011 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: david21
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 279
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 0.7
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 1m 10s
Pomalé čítanie: 1m 45s
 

Lopatka piesku

Bola som ešte strašne malá, keď sa to stalo, ale ja i celá rodina si na ten deň pamätáme, akoby to bolo iba včera. Mala som asi 3 alebo 4 roky a v ten deň bolo horúco, tak sa dedo rozhodol, že navarí guláš a pozve celú rodinu.

Rodina sa pomaly zhromažďovala spolu s mojimi rovesníkmi. Spočiatku sme sa len hrali v pieskovisku, pri ktorom sa varil guláš. Hra v pieskovisku nás rýchlo prestala baviť a tak sme začali behať, vystrájať. „Nebehajte tadeto!“ kričala mama. So sklonenými hlavami sme sa teda pobrali do tieňu pod strom, kam sme si sadli. Vtom som uvidela deda, ako stojí pri guláši a ochucuje ho. „Môžem ti pomôcť“? kričala som z diaľky. „Môžeš, len si dávaj pozor, aby si sa nepopálila!“ zavelil. „O mňa sa neboj“ odvetila som mu pokojným hláskom.

Vo chvíli, keď sa dedo nepozeral som schytila lopatku, ktorá ležala v pieskovisku, nabrala som piesok a vysypala všetko do gulášu. „Čo to robíš?“ ozývalo sa z každej strany, bolo však už neskoro. „No to si mi teda ozaj pomohla!“ povedal dedo. Ale potom, z ničoho nič, sa zrazu usmial, zohol sa ku mne a pošepkal „Aj tak nebol dobrý!“ Na to sme sa obaja začali smiať a odvtedy stále, keď sa varí guláš, si na túto príhodu niekto spomenie, pripomenie všetkým prítomným, ale teraz sa na tom už iba dobre pobavíme a zároveň pospomíname.

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.