Životopis

Bolo to pred štrnástimi rokmi, konkrétne 12. júna niečo pred druhou poobede, keď som prvýkrát zazrela svetlo sveta. Asi o pol hodinu neskôr ma priniesli do náručia mojej matky. Ja si to nepamätám, ale moja mama mi povedala, že som bola veľmi drobná. Po príchode z nemocnice som zažila menšiu slávu. Každý sa tešil bábu, ktoré zavítalo do rodiny.

Tak ako ubiehali dni, mesiace, ubehol aj prvý rok môjho života a sfúkla som svoju prvú sviečku na torte. Postupom času som sa naučila chodiť, z čoho mali rodičia tiež veľkú radosť. Moje vlásky mali blond farbu a boli jemné ako páperie, moje očká boli veľké a hnedé. Od malička som sa o všetko zaujímala a všade som musela byť. To mi zostalo dodnes.

Dovŕšila som 3 rok svojho života a bol čas nastúpiť do materskej školy. Boli to pre mňa najhoršie časy. Každé ráno som plakala, keď ma mama opúšťala. Ani som sa nenazdala a nastal rok 2003, keď som prvýkrát zasadla do školskej lavice ako prváčka. Na toto obdobie som sa tešila. Cítila som sa taká veľká a dospelá. Ale to som ešte nevedela, čo ma čaká. Po pár mesiacoch som zistila, že škola nie je až taká dobrá, ako som si myslela. Každým rokom som sa k učeniu stavala zodpovednejšie a zodpovednejšie, ale musím povedať, že na mojich známkach to vidno nebolo a to tým, že sa mi nechce a som lenivá. Aj keď ma škola nebaví, každý rok po prázdninách sa do nej teším na spolužiakov a nové zážitky a vedomosti.

Moje predstavy o budúcnosti a povolaní sa každým rokom menili. Od malička som chcela byť kvetinárka, pretože som sa veľmi zaujímala o kvety a bavilo ma to. Z materskej školy si pamätám, že som sa veľmi zaujímala o povolanie učiteľky. No dnes už vôbec nemám predstavu, čím by som chcela v budúcnosti byť. Preto dúfam, že v tomto období posledných dvoch rokoch základnej školy sa mi ešte otvoria oči a nájdem niečo, čo ma začne zaujímať tak, aby som sa tomu mohla aj venovať.