Celá zem sa prebúdza po dlhom zimnom spánku. Jar prichádza pomaly, lenivo akoby stále chcela spať. Ako prvé vstávajú snežienky. Ich malé biele tváričky sa usmievajú na okolitý svet a vykúkajú ešte spod posledného snehu. Neskôr hrdo držia svoje hlávky a sledujú vtáčiky na oblohe. Odvšadiaľ sa ozýva ich štebot. Sťahovavé vtáky sa vracajú po dlhej púti z teplých krajín. Usilovne si stavajú a opravujú svoje príbytky. Chystajú sa na založenie nových rodiniek.
Aj včielky ohlasujú svojím bzukotom príchod jari. Usilovne tancujú okolo drobných kvietkov tešiac sa, že budú znovu zbierať sladký nektár. Na mäkkom zelenom koberci sa objavujú stovky malých slniečok. Sú to púpavy. Tichý vánok sa pohráva s konármi zakvitnutých stromov a naháňa vtáčiky, ktoré si v nich stavajú hniezda. I v dvoroch je to zrazu ako na svadbe. Čerešne i jablone sa obliekli do krásnych bielych šiat plných vône. Aj hory a lesy sa na jar krásne zelenajú. Voda v rieke ticho spieva, pohládza brehy a obmýva ich. Stále je však mrazivá ako ľad. A predsa všetci cítime, že jar je už tu.
