referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Adela
Nedeľa, 22. decembra 2024
Smútočný príhovor na pohreb
Dátum pridania: 02.11.2011 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Jante
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 485
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.2
Priemerná známka: 2.92 Rýchle čítanie: 2m 0s
Pomalé čítanie: 3m 0s
 
„Odišiel si skoro, príliš skoro na to, aby si mohol ochutnať krásu života. Dostal si krídla, ale nedostal si šancu lietať. Nám ostal len žiaľ, smútok, bolesť a oči pre plač.“

Vážená smútiaca rodina!
Vážené smútočné zhromaždenie!

Veľká a neopísateľná bolesť naplnila naše srdcia, keď sme sa dozvedeli, že náš priateľ Martin nás navždy opustil. Ešte pred pár dňami rozdával okolo seba úsmev, dobrú náladu, optimizmus a plánoval svoju budúcnosť. Čo bude robiť cez víkend, v lete, najbližšie roky. S kým bude hrať futbal, komu pôjde najbližšie pomôcť... Celý život mal pred sebou a zrazu sa všetko zmenilo v krátkom zlomku sekundy.

Netreba byť spisovateľom, umelcom či vedcom, aby ľudia povedali:
„Bol dobrý človek“.

Srdce robí človeka človekom a Martin ho mal vždy dokorán otvorené pre všetkých. Rád sa stretával s kamarátmi, pomáhal ľuďom, rozdával smiech i radosť.
Bol skromný, čestný a úprimný, a preto ho mali všetci radi. So zápalom športovca a jemu vlastnou šikovnosťou zvládal ťažké situácie. Spomínam si, ako sa tešil na chvíle s priateľkou, kamarátmi i spoluhráčmi v mužstve. Bol spokojný s tým čo mal, bol vyrovnaný a šťastný. Takto si chceme navždy pamätať nášho kamaráta.
Keď nás niekto takto náhle opustí, ostáva po ňom prázdne miesto pri stole, v izbe, v škole. No po Martinovi neostane prázdne miesto v našich srdciach.
Vážená smútiaca rodina, prítomné smútočné zhromaždenie. Dovoľte mi aj v mene Obchodnej akadémie vyjadriť úprimnú sústrasť a hlboký smútok za našim kamarátom, spolužiakom Martinom, ktorý bol členom nášho kolektívu. Sme presvedčený, že jeho odvedená práca bola prínosom nie len pre spoločnosť, v ktorej študoval celé hodiny, ale i pre ľudí, s ktorými sa stretával.
Dnes vieme, že náš zosnulý priateľ Martin, bol pre nás naozaj vzácny človek. Spomienky naňho nás presviedčajú o veľkej potrebe ľudskej spolupatričnosti a vzájomnej pozornosti. Možno to zisťujeme až teraz, keď spomíname. No spomienky sú niekedy zreteľnejšie ako prežívaná skutočnosť.

Vám, drahá smútiaca rodina, keď v záplave sĺz vyprevádzate dnes poslednýkrát svojho najmilšieho Martina, nech je v tejto chvíli lúčenia útechou, že náš zosnulý nežil nadarmo. Všetci cítime a zdieľame s vami váš veľký bôľ. Stískame vám ruky, akoby ich stískal on, keby bol medzi nami.

Spi sladko, kamarát môj.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.