Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Slávnostný prejav

Milí moji bývalí spolužiaci,

som veľmi rada, že sme sa tu zišli v takom počte, v akom sme sa aj pred 20 rokmi lúčili, keď sme končili na našej milovanej strednej škole po tom, čo sme všetci úspešne prešli skúškou dospelosti. Za tých 20 rokov, čo sme sa nevideli, pretieklo popod mosty veľa vody, a veľa veci sa od tých čias zmenilo. Preto sme sa tu zišli, aby sme si zaspomínali na tie naše krásne dávne časy - časy študentstva. Na tie 4 roky, čo sme spolu ako jeden kolektív prežili, na naše spoločné výlety, akcie, zážitky veselé ale aj tie smutné, a množstvo iných chvíľ prežitých v kruhu nás. Tieto momenty boli pre nás nezabudnuteľné a neopakovateľné a ja osobne si myslím aj jediné z tých najkrajších, aj napriek svojim strmistým úskaliam.
Pri tejto výnimočnej príležitosti sa chcem vrátiť aj do doby, kedy sme po prvý krát prekročili prah strednej školy s veľkými očakávaniami. V tej chvíli sme boli ohúrení toľkým chaosom a cítili sme sa tam byt stratení a nie veľmi vítaní. Našťastie to všetko pominulo po pár dňoch, keď sme sa navzájom spoznali a začali sa priateliť a chápať, čo všetko obnáša to miesto kam sme pred 20 rokmi vstúpili.
Aj keď toto čarovné obdobie trvalo len 4 namáhavé roky, človek má pocit, že to bolo veľká a významná etapa jeho života a zanechá to v ňom trvalé spomienky, pre niekoho príjemné, pre iného možno menej príjemné. Neúprosný pán čas nás zmenil. Nielen tým, že nám pribudlo zopár vrások na tvári a prvé šediny ale aj tým, že už nie sme tí, ktorí sa večne hádali s profesormi, vždy si ku všetkému našli múdru poznámku ktorú si nemohli nechať iba pre seba, tí ktorí držali pokope keď sa niečo dialo, vymýšľali ako obísť školský systém, ktorí vždy čakali iba na zvonenie na prestávku a potom utekali omrknút nástenku, či niekto z ich vyučujúcich nechýba. Dnes sme to my, dospelí ľudia s vlastnými rodinami a svojou kariérou, kvôli ktorej sme sa tak veľmi snažili na škole, aby jeden z nás sa stal prezidentom, ďalší jadrovým fyzikom či úspešným doktorom. Škoda však, že naša bývala pani triedna profesorka tu s nami nemôže byt, keďže je na výmennom pobyte v Nemecku.
Verím, že tento dnešný poprípade aj zajtrajší deň bude pre vás výnimočný a nenapodobiteľný, že si ho naplno užijete a všetci to spoločne oslávime tak ako kedysi a nikdy na to nezabudneme. Tak pozdvihnime poháre a pripime na nás.
Vitajte a cíťte sa tu čo najpríjemnejšie. Ďakujem za pozornosť!


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk