Súlovce- obec, kde som doma. Je to malá dedinka, ktorá je môjmu srdcu veľmi blízka. Tento malý kúsok slovenskej zeme sa rozprestiera v objatí mohutných zelených kopcov. Prechádzka obcou je veľmi zaujímavá. Poskytuje možnosť na premýšľanie a oddych. Všetko v mojom okolí je také farebné. Je vidieť ako obec žiari príbehmi, ktoré by tak rada vyrozprávala. Vtáky predvádzajú svoj spevácky talent. Súťažia o to, kto má krajší, milší hlas. Kto z nich sa viac zapáči. Lúka v obci žiari šťastím. Na jar je na nej počuť hlasný bzukot včiel, v lete je posypaná tisíckami kvetov. Svätý pamätník zdobí centrum obce. Je pýchou Súloviec. Nad obcou sa pýšia krásne mohutné zelené hory. Neďaleko sa nachádza hrad, ktorý je známy svojou bohatou minulosťou. Je tu tiež potôčik v ktorom je voda čistejšia ako krištáľ a jeho príjemne zurčanie je spevom pre uši. Nie je široký, ale bez neho si ľudia nevedia predstaviť svoj život. Všade tu je taký kľud a príjemné ticho, ktorí lieči každú dušu, poznačenú každodenným stresom a hlukom. Nedávno tu postavili malebný kostol, ktorý vyniká svojou drevenou konštrukciou.
Som šťastná, lebo nie každý má možnosť bývať na takom príjemnom mieste. Aj keď to tu neoplýva luxusom a najmodernejšou technikou, toto je miesto, na ktoré sa budem vždy vracať najradšej, lebo viem, že takéto miesto pre mňa už nikde nikdy existovať nebude.