S rozšíreným pojmom medziľudské vzťahy sa stretávame v každodennom živote. Doma v škole, medzi priateľmi, na ulici. V každej z uvedených oblastí sa však uplatňuje iná forma vzťahov. Čo si však pod pojmom medziľudské vzťahy môžeme predstaviť, a ako sa prejavujú bude témou môjho prejavu.
Pre väčšinu z nás je úplnou samozrejmosťou pozdraviť známych, v autobuse pustiť sadnúť starších ľudí, neodvrknúť na položenú otázku. Je to prejav jedného zo základov medziľudských vzťahov - slušnosť. Slušnosť nielen k tým ktorých poznáme, ale aj slušnosť k neznámym ľuďom, ktorých nám osud pripletie do cesty. Stačí však byť iba slušný? A vôbec možno byť slušný ku každému a v každej chvíli ? Asi nie. Do úvahy tu treba brať aj subjektívny pohľad na človeka, okolnosti za ktorých sa s ním stretneme. Viem, že v knihách sa o tom dočítam iba ťažko, ale je to tak, Každému sa môže stať, že nemá dobrý deň, niečo mu nevyjde v škole, v práci. Reakcie v takýchto chvíľach sú trochu iné. Ale brať nás potom ako zlých, drzých a nevychovaných? Veď sme predsa iba ľudia a máme právo na omyly, pocity a nálady. Kto však môže vymedziť pravidlá a hranice? Áno sú príručky slušného správania, ale to je o niečom inom. Slušnosť totiž nie je jediným základom medziľudských vzťahov. Sú tu aj iné faktory, ktoré rovnako dôležito vplývajú na rôzne formy medziľudských vzťahov. Patrí medzi ne priateľstvo, úprimnosť, schopnosť vcítiť sa do pocitov iných.
Pred časom obletel svet príbeh muža, ktorý daroval časť svojich pľúc smrteľne chorému dievčaťu a tým mu zachránil život. Úžasná vec. Človek ktorý neváha ohroziť vlastný život pre život úplne neznámeho človeka. Má jeho konanie logiku? Nie. Veď kto by dobrovoľne pomohol neznámemu človeku, pričom by sa sám vystavil nebezpečenstvu? Často sa stretneme s prípadmi, keď za bieleho dňa zbijú alebo okradnú človeka na ulici plnej ľudí a nikto sa ho nezastane. V porovnaní s predchádzajúcim prípadom absurdné a nepochopiteľné. Na jednej strane človek s obrovským srdcom a nekonečnou šľachetnosťou a na strane druhej ignorancia, necitlivosť a ľahostajnosť. Dva protiklady, neuveriteľné, ale existujúce súčasne. Dajú sa nejako vysvetliť? Skúsim načrtnúť ďalší obraz. Partnerské vzťahy. Ako je možné, že ľudia rozdielnych pováh, náboženstiev a trebárs aj vzhľadu sú spolu šťastný celý život a na strane druhej sa rozpadne naoko ideálny vzťah "ideálnych ľudí" po pár mesiacoch. Ako je to možné? Často sa stretávame s ľuďmi, ktorí sú rozhnevaní na život a na smrť len kvôli maličkostiam. No niekto by mohol povedať, malichernosť pre nás, ale pre nich dôležitá vec. Je to pravda, veď nám neprináleží hodnotiť a posudzovať iných ľudí, ale predsa, utvoriť si vlastný názor je tiež jednou z podmienok fungovania sociálnych vzťahov väčšej alebo menšej skupiny. No vlastný názor nemožno presadzovať za každú cenu.
Ako skvelý a výstižný príklad slepého presadzovania svojho „ja„ je Tretia ríša. Jeden, jediný človek, Hitler, dokázal svojimi nelogickými a zvrátenými ideami a názormi zmanipulovať, ba dokonca možno povedať zhypnotizovať miliónové masy, ktoré išli poslušne do záhuby. V tejto nezmyselnej vojne sa z dlhoročných priateľov, susedov, spolužiakov stali z jedného dňa na druhý skupiny nerozlučne rozdelené barikádou nepriateľstva a odporu. Ale s tým sa nestretneme len v histórii pri študovaní najstrašnejšej zo svetových vojen, ale stretneme sa s tým aj dnes, keď najbližší priatelia a často aj členovia rodiny stoja proti sebe, len kvôli vlastnej pravde. Túto skutočnosť môžem vyjadriť slovami jedného z mysliteľov, Nietscheho "Homo hominis lupus" čo znamená, Človek človeku vlkom. Možno je to až príliš prehnané, ale bohužiaľ pravdivé.
A všetka tá nevraživosť a nepriateľstvo jedných proti druhým nie je zbytočná v porovnaní so šľachetným mužom ochotným obetovať vlastný život? Môžete to vysvetliť?
Medziľudské vzťahy sú veľmi zložitou oblasťou života. Stretávame sa s nimi každodenne a aj keď si to vlastne neuvedomujeme hráme v nich svoju rolu. Úlohu syna, žiaka, priateľa, spolužiaka, suseda, manžela, zamestnanca. Množstva typov vzťahov s ktorými sme sa zžili a zažívame ich každý deň. Množstvo rolí, z ktorých každá si vyžaduje iný prístup, iný typ správania. A to robíme preto, aby krehké medziľudské vzťahy pre ktoré neplatia vzorce, ktoré nemožno zaškatuľkovať fungovali, a aby fungovala aj celá ľudská spoločnosť, ktorej súčasťou je aj každý z nás.