Každému sa v útlej mladosti páčilo nejaké povolanie, mal to svoje vysnívané. Napríklad ja som chcel byť kráľom, mať zodpovednosť a moc meniť svet k lepšiemu. No rokmi sa to menilo, raz som chcel byť politikom, bežcom, a inokedy zasa prezidentom.
Budúcnosť, slovo tak záhadné a tajomné. Nikto z nás nevie, čo mu prinesie. Jedno je však isté: "Všetci máme svoj čas a priestor!" Toto je veta, ktorú si pripomeniem, ak sa mi nedarí alebo mám zlú náladu, no už od malička sa stretávam s otázkou: "Čím chceš byť?" Ešte ani teraz však s istotou neviem na túto otázku odpovedať. Som už takmer na konci deviateho ročníka a potrebujem sa rozhodnúť, na aké školy si podať prihlášky podľa toho akým povolaním sa budem živiť. Teraz, keď premýšľam nad týmito vecami, kladiem si otázky typu: "Je to pre mňa tá pravá škola?", "Dokážem sa touto prácou uživiť?". Jedni si vyberajú povolanie také, ktoré sa im páči, iní si zas vyberajú podľa zárobku... Moje budúce povolanie by malo byť také, ako si ho predstavujem. Mala by to byť práca, ktorú by som zvládal, aby sa mi v práci páčilo, finančne ma zabezpečila. Takto si to predstavuje hádam každý. Ďalej by mala byť taká, kde by som mohol využiť všetky moje skúsenosti, ale môže sa stať čokoľvek.....
Kam teda ísť na strednú školu? Je potrebné zamyslieť sa nad celým svojím doterajším životom. Od úplného detstva až po dnes. Moje detstvo bolo nádherné. Bývam v menšej mestskej časti Devínska Nová Ves, mám tu veľa kamarátov, veľkú rodinu a hlavne som tu prežil veľa zábavy. Tou zábavou bola často hra na rôzne povolania. Ja som ich vystriedal veľmi veľa ako napr. spevák či herec, ale najviac prevažoval prezident. To bol môj najväčší detský sen. Chcel som tiež učiť na základnej škole. Nemal som nijaký obľúbený predmet, ale keby som si mal vybrať, bola by to matematika či slovenčina. Ako som však začal chodiť na prvý stupeň základnej školy moje predstavy o budúcnosti sa postupne menili. Môj postoj k budúcnosti sa zmenil. Začalo ma baviť oveľa viac vecí. A odrazu som mal viac možností na voľbu budúceho povolania. Nakoniec to prišlo. Rozhodol som sa venovať jednému zameraniu a pokúsiť sa o povolanie, ktoré som si vyvolil kvôli dvom veciam, ktoré som zmienil vyššie, a to zárobok a zábava. Toto povolanie spĺňalo obe moje kritériá, bolo to povolanie programátora.
A keď už je reč o výbere školy tak sa znovu zamyslím, položím si otázky: „Budem štúdium zvládať?“ či „Čo potrebujem, aby ma prijali?“ no potom sa zhlboka nadýchnem, ukľudním sa a začínam hľadať odpovede. Ako tak dumám a zamýšlam sa, zisťujem, že najväčšími kritériami tam budú matemaika a fyzika, no body ovplyvní aj monitor či ostatné známky z vysvedčenia. Taktiež sa posudzujú ročníkove rozdiely, teda rozdiely známok medzi polročným a koncoročným vysvedčením, no to ma značnú váhu našťastie len tento rok. Porovnáva sa polročné a koncoročné deviatacke vysvedčenie. Rozdiel by nemal presahovať dva stupne a priemer vysvedčenia by nemal byť horší ako 1,2. Osobne si myslím alebo teda apoň  dúfam, že tieto kritéria splním, ba čo viac prekonám moje očakávania a snaď ak osud dá aj očakávania ostatných.