Zimná krajina ( umelecký opis )

Kde sú tie krásne teplé dni, keď sme šantili v studenej vode? Kde je to teplo, ktoré sme mali tak radi?
Zdá sa, že pani Zima zas vstala a teplé dni vystriedal chlad a mráz. Krásnu zelenú trávičku vystriedal sneh, ktorý vyzerá ako krásny trblietavý kryštálový cukor. Príroda sa s príchodom zimy stala tichou. Zvieratká, ktoré šantili na lúkach a poliach sa uložili na zimný spánok. Vysoké zelené stromčeky sa premenili na bielych obrovských snehuliakov, na ktorých sa mihocú posýpky bieleho snehu. Kmene stromčekov sú na dotyk hladké ako detská pokožka. Vysoké kopce sú pokryté bielou snehovou prikrývkou. Sem tam za nimi vykukne zubaté slniečko, ktoré sa pozastaví nad ich krásou. Veľkolepé vyvýšeniny obklopujú celý lesík. Pôvabný malý kostolík v strede lesíka je celý pokrytý snehovým šálom. Mráz vyčarí na oblokoch kostola tie najoriginálnejšie ornamenty. Veľké strieborné cencúle sa stávajú maškrtou nejedného dieťaťa. Stoja pri sebe rad za radom ako ozajskí vojačikovia. Každý cencúľ má svoje čaro, nik by nenašiel dva rovnaké. Dvere kostolíka nás svojou rozkošou priťahujú vstúpiť. Strieška je pokrytá ťažkou bielou perinou, ktorá je veľkou výzvou pre nezbedné detičky. Okolo modlitebne je malá dlhá oplôtka, ktorá je celá zamrznutá od snehu. Obloha je posiata nekonečným množstvom mrakov, ktoré oživujú našu predstavivosť.
Zdá sa, že svet je krajší. Zdá sa, že svet sa stáva lepším. Škoda, že je to len môj pocit, ktorí nezohráva žiadnu úlohu.