Na svete je množstvo miest, ktoré sú krásne, no je len jedno, na ktorom sa mi rozbúcha srdce a dušu mi zaplaví množstvo krásnych spomienok a pocit ničím nerušeného pokoja. Je to miestečko, kde sa dokážem odpútať od reality a preniesť sa do krásnej rozprávky, kde svet je gombička a všetkým problémom narastú krídla a postupne odo mňa odlietajú. Miesto tak čisté a nevinné, že tam neplatia zákony nenávisti, falošnosti a nepriateľstva, ale miesto zahalené závojom harmónie odkiaľ sa dá na svet pozerať zhora s pocitom slobody a voľnosti. Je to môj malý, súkromný raj na Zemi.
Reč je o malej čistinke na okraji tmavého lesa v majestátnych kopcoch Malých Karpát. Čistinka sa rozprestiera na okraji útesu, kde sú skaly ostré sťa britva. Popri nich bojuje o svoje miesto na zemi malý potôčik, ktorého voda je čistejšia ako ten najjasnejší kryštáľ. Zo strmého okraju čistinky je nádherný výhľad na malebnú dedinku ležiacu v úzkej doline medzi kopcami. Ochrannú ruku nad týmto, ľudskou rukou nedotknutým miestom, držia ušľachtilé stromy, ktoré ho ukrývajú pred zrakom neželaných bytostí.  Je to miesto, ktoré nepodlieha kolobehu času, nedbá na vplyv ročných období, ale udržiava si svoju krásu, tajomnosť a pôvab.
S teplými dňami prichádza na toto miesto život. Trávu, na ktorej sa s príchodom rána začínajú ligotať kvapky priezračnej rosy, postupne pokrýva plachta z tisícok farebných lúčnych kvietkov, ktoré prilákajú roje ubzučaných včielok, ktoré bezstarostne šantia pomedzi pestrými lupienkami kvetov a zbierajú sladký nektár. V korunách stromov si štebotavé vtáčatá stavajú nové domčeky.
Ostré a pichľavé slnečné lúče sa predierajú pomedzi husté koruny stromov a vrhajú na celé miesto nádych leta a tepla.
S prichádzajúcimi dňami jesene tu život utícha. Začína fúkať prvý jesenný vánok a pomaličky začína zhadzúvať listy, ktoré postupom času menia farbu zo smragdovo zelenej, cez karmínovú červenú až po jemnú žltú. Spomedzi stromov vychádzajú drobné lesné zvieratká, aby sa mohli vyhrievať na posledných slnečných lúčoch. Tak ako plynie čas, tak zem zahaľuje vrstva lístia, korunami holých stromov lomcuje silný vietor a všetky zvieratká sú schované vo svojich teplých domovoch, kde sa chystajú na tuhú a dlhú zimu.
A práve s týmto ročným obdobím, obdobím zimy, získava krajina najčarovnejší nádych. Zem pokrýva množstvo malých ligotavých vločiek, vytvárajúcich súvislú bielu pokrývku, konáre stromov pomaľoval svojimi ľadovými farbami mráz a všetok zvuk, ktorý sa tu rozliehal vďaka lesným zvieratkám počas letných dní, utíchol.
Dedinka v doline pod čistinkou hraje rôznymi farbami vianočných svetielok, z komínov malých domčekov vychádzajú obláčiky dymu, pomedzi stromy preniká zvonivý smiech detí, ktoré sa sánkujú s šantia na neďalekom svahu a vzduchom sa šíri vôňa sladkých medovníčkov, ktorá pohladí každý mlsný jazýček.
Vplyv času či počasia toto miesto obchádza, pretože kedykoľvek ho navštívite, pôsobí čarovne, pomáha načerpať nové sily a poskytuje dôkaz toho, že aj v tých najtajomnejších a najtemnejším lesom zakrytých miestach sa môže skrývať tak úchvatné a kúzelné miesto ako je toto.