Nad otázkou kto by ma vedel najlepšie charakterizovať sa dá dlho polemizovať. Ja som však naklonený na tú stranu mince, ktorá uznáva skôr názor taký, že najlepšie sa asi vie charakterizovať každý sám. Je to aj preto, že každý človek pozná najlepšie, tie svoje črty chovania a myslenia. Ja sám, keby som sa mal z psychologického hľadiska niekam zatriediť, tak zo štyroch základných typov osobností, by to bolo niečo medzi sangvinikom a flegmatikom.

15. februára roku 1997 sa narodilo drobné chutné bábätko, ktoré dostalo meno Dominik. Nebol to nikto iný ako ja. Zo začiatku zo mňa boli všetci na mäkko. Samé: “Ó, aké krásne malé bábo, a tie nožičky a ručičky.” Myslím, že som bol pomenovaný všetkými superlatívmi sveta. No neskôr sa zo mňa vykľul malý nezbedník. Vtedy som začal byť nezbedný a tvrdohlavý. Neskôr začali moje prvé krôčiky a začali mi rásť ebenovo-čierne tmavé vlasy. Pri narodení mi do očí spadli hnedé hviezdy, ktoré budem nosiť v mojich očiach do konca svojho života. Potom možno o tri roky som nastúpil na cestu učenia sa v materskej škole v Spišskom Štiavniku. Pokračovalo to základnou školou v Spišskom Štiavniku, no a teraz študujem na obchodnej akadémii v Poprade. Snažil som sa tam zapadnúť, a podarilo sa mi to. Bol som, a aj doteraz som, dosť tvrdohlavý. Buď bude po mojom alebo nebude nijak. Podľa mňa je to vlastnosť, ktorá nie je na škodu. Ale mal by som sa však zoznámiť aj so slovom kompromis. Ten sa občas zíde, a najmä v škole. Ach, kam ma tá moja tvrdohlavosť a drzosť neraz priviedla. No, ale čo už, keď si raz myslím, že som niečo na písomke mal dobre a oni mi to označili za chybu, no nebudem sa za svoju známku biť? Samozrejme, že budem. Horlivo sa pustím ku katedre a spustím svoj kvákajúci zobák. Je len škoda, že pri katedre ma čaká veľké vedro studenej vody. No snažím sa byť aj priateľský a s každým sa porozprávať. Mám rád futbal a stolný tenis. To sú športy, ktoré rád pravidelne trénujem. Som pracovitý a práci sa nevyhýbam. Nevadí mi. Som človek strašne rozmýšľajúci a rozpitvávajúci až do koreňa veci. Keď mi niekto povie, že som ukecaný, tak má pravdu. Rád sa rozprávam a diskutujem na všelijaké témy. Podľa toho mením aj svoje názory na určité veci a nemením ich len tak zo dňa na deň. Medzi moje zlé vlastnosti patrí až nezdravá žiarlivosť, egocentrizmus a posmešnosť z druhých.

Keby som mal zhrnúť celú túto moju prácu, tak by som to dal asi pod nadpis „Subjektívna osobná charakteristika“. Ale rád by som si niekedy prečítal i moju objektívnu osobnú charakteristiku, ale to už ostáva na niekom inom a nie na mne samom, aby ju o mne napísal. Tak takýto asi zhruba som. Neviem, či je to dobré alebo zlé, viem však, že asi by som na sebe nič nezmenil, ani svoje zlé vlastnosti. Načo? Predsa nemôžeme byt všetci rovnakí a dokonalí, život by bol potom nudný.