Aby sme mohli niekoho charakterizovať, musíme ho dobre poznať. Samozrejme najlepšie poznáme samého seba, ale na autocharakteristiku som sa rozhodla charakterizovať svoju maminu, lebo mi je veľmi blízka a rozumieme si. Jej povaha je ovplyvnená viacerými faktormi, hlavne počasím. Keď vykročí zlou nohou ráno z postele, je trošku podráždená. Ona ale nie je ten typ človeka, ako cca osemdesiat % ľudí na svete, hlavne pubertiaci, že spí cez voľné dni aj do desiatej ráno. Vstane aj o siedmej a je ako keby spala celý deň. Je veľmi nápomocná a trpezlivá vo všetkých smeroch a to sa mi na nej páči, pretože skoro vždy ma vie pochopiť. Má štyridsaťšesť rokov, ale stále vyzerá o pätnásť rokov mladšie. Vlasy sú sfarbené do blond farby a oči má modrej farby. Je trošku nižšej postavy ako trpaslík. Je pravda, že väčšinou ju nechcem počúvať a pritom má veľkú pravdu. Veľa si v živote prežila a zaujímavé je, že to všetko zvláda ako je domácnosť, práca, atď. V tomto ju obdivujem a je mi tak trochu vzor. Vo všetkom mi pomôže a je mi oporou. Nemôžem o nej povedať krivého slova. Každý má zlé vlastnosti, ale ja som na moju mamu zvyknutá. Všetko zlé je totiž na niečo dobré. Dobre sa s ňou nakupuje, chodieva po kaviarňach a je mojou najlepšou kamarátkou. Moja mama ma vychovala a som jej za to vďačná, vychovala ma dobre a ja som obraz jej samej. Tak toto je moja mama. Som rada, že ju mám. Dúfam, že z týchto riadkov je cítiť, ako veľmi mám moju mamu rada a ako veľmi som jej vďačná za to, že ma spolu s otcom vychovali takú, aká som.