Viem, čo chcem
Začalo sa to krikom z bratislavskej nemocnice, pred pätnástimi rokmi. Ten krik patril mne, malinkatému klbôčku, ktoré bolo v teplučkom náručí mamy. Mala som 3kilogrami a 50centimetrov a svet, ktorý ma čakal mal skoro 6triliárd ton a priemer 12 765kilometrov. Ale mne to vôbec neprekážalo, bola som asi taká malá, ako je naša Zem vo vesmíre. Bola som začiatkom niečoho krásneho, začiatkom môjho života a neskutočným šťastím mojich rodičov a mojej celej rodiny.
Po mojom narodení ma čakala pekne upravená a vyšľapaná cestička, po ktorej som sa dostala až na koniec deviateho ročníka, no tu som sa ocitla na križovatke. Môj prvý krok bol tu. Musela som sa rozhodnúť. Nebolo to jednoduché, ale rozhodla som sa. Či som vykročila správne ukáže až sám pán Čas. Môj prvý krok je teda za mnou a teraz je už iba na mne, ako budem pokračovať. Určite to nebude ľahké, lebo predsalen základná škola sa trochu líši od gymnázia. Síce sme starší, múdrejší a rozumnejší, ale stále sme deti. Po maturite sa pustím do študovania na práva. A ak sa sama seba opýtam, či viem, čo chcem od života. Tak si len môžem odpovedať: ,,viem, chcem mať svoju rodinku a byť úspešná vo svojej práci. A to dosiahnem len prácou na sebe, poctivosťou, vytrvalosťou a húževnatosťou. Určite spravím aj nejaké chyby, ale hovorí sa, že život ťa naučí.“

Stredná škola je príprava na život, tak sa pripravujme, snívajme a plňme si svoje sny!.