Vážená pani riaditeľka, milá pani triedna profesorka, vážení pedagogický zbor, milí maturanti.Dovoľte mi, aby som sa za nás rodičov, poďakoval vašim pedagógom za ochotu, obetavosť, trpezlivosť pri odovzdávaní odborných skúseností pre váš profesný život. Vieme ako je dnes ťažké viesť a učiť mladých ľudí. O to viac vám patrí naše uznanie a úprimné ďakujeme.

Milí maturanti, naši dospeláci. Keď vás ako rodičia vidíme usmiatych, šťastných v tento váš životný deň, precitne v nás nostalgia a spomienka, že to bolo iba nedávno keď ste prišli na svet, robili prvé krôčky, učili sa rozprávať, prvýkrát prekročili brány školy, keď taška bola väčšia a ťažšia ako niektorí z vás. Dávali sme na vás pozor pri vašich nezbedných hrách, ošetrovali vaše rozbité kolená, boli sme pri vašich prvých detských láskach, sklamaniach a teraz tu stojíte ako dospelý samostatný ľudia, plní síl, elánu, túžob a vlastných rozhodnutí.

Dovoľte mi, aby som vám rozpovedal jeden životný príbeh: Vysoko v horách, žil múdry muž a malý chlapec. Chlapec bol hrozne zvedavý a stále kládol múdremu mužovi otázky na ktoré mu on vždy vedel správne odpovedať. Chlapec nechápal, ako je to možné, že mu múdry muž vie odpovedať na všetky jeho otázky. Raz keď sa hral na lúke, videl na kvete sedieť motýľa. V tom ho napadla spásonosná myšlienka, vravel si, vezmem motýľa do dlaní a pôjdem za múdrym mužom a spýtam sa ho, je motýľ v mojich dlaniach živí, alebo mŕtvy . Keď mi odpovie, že je živí ja mierne stlačím dlane a dokážem mu , že nehovoril pravdu, keď mi odpovie, že je mŕtvi, roztvorím dlane a znovu mu dokážem, že nehovoril pravdu. S touto myšlienkou sa vybral za múdrym mužom a hovorí mu, vo svojich dlaniach mám motýľa a chcem, aby si my povedal, či je tento motýľ živí alebo mŕtvi. Múdry muž sa zahľadel do chlapcových očí a povedal : život a osud tohto motýľa je len a len v tvojich rukách.
Tak ako vo vašich rukách, milí maturanti, máte váš osud, vaše sny, vašu cestu životom. Máte to o to ťažšie, že žijeme dobu plnú nenávisti, zloby, násilia, bezprávia, sebeckosti a neochote pomôcť jeden druhému. Veľakrát vám život pripraví mnoho prekvapení, prekážok, nástrah, zrazí vás na kolená. Vtedy keď si budete myslieť, že ste vyčerpaní, nedokážete vstať, strácate nádej, želáme vám všetci, aby ste v sebe našli silu odhodlania, znovu vstať, poučiť sa s chýb a so vztýčenou hlavou sa dostať späť na cestu života, pre naplnenie svojich snov a túžob. Nikdy nezabudnite, že domov sa vždy môžete vrátiť, či už ako víťazi alebo porazení. Vedzte, že my rodičia, budeme vždy pripravení vám pomáhať, podporovať a stáť pri vás i v tých najťažších chvíľach.