Najkrajšie miesto, kde sa rád vraciam sú Vysoké Tatry. Chodím tam rád, pretože je tam nádherná príroda. Nikde inde krajšiu prírodu nenájdete. Lesy tam voňajú hubami a lesnými plodmi, ktoré nás lákajú, aby sme si na nich pochutili. Na vysokých stromoch sa hrajú veveričky, akoby im na ničom inom nezáležalo. Medzi lesmi sem tam nájdete smaragdovú lúku, na ktorej sa pasie stádo jeleňov a sŕn alebo lietajú pestrofarebné motýle. Keď vysmädnú pôjdu sa napiť do jednej z mnohých kryštálových bystrín, ktorých voda chutí ako med. Ostrý vzduch si prečistí pľúca, pretože už boli čierne od hnusného mestského vzduchu. Milujem ten pocit, keď ma slniečko šteklí po tvári a vetrík šantí s mojimi vlasmi. Nad rozľahlými lesmi sa vypínajú mohutné štíty, ktoré dávajú pozor na osudy pod nimi. Mám rád Tatry aj preto, lebo chodím rád na turistiku. Keď ste na tých holých skalách a pozriete sa dole, máte zrazu celý svet ako na dlani. Občas zbadáte kamzíka či svišťa, ako veselo poskakujú po úpätiach. Ľudia z okolitých osád, ale aj turisti chodia k jednému liečivému prameňu, ktorý sa volá kyselka. Ak sa z neho napijete, budete sa cítim oveľa lepšie. Keď na Tatry zaľahne pani Tma, tak to vyzerá ako čierna plachta s bielymi bodkami. Niekedy počuť ako múdra sova rozpráva svoj nočný príbeh zvieratkám naokolo. Vychádzajúce slnko v Tatrách je nezabudnuteľný pocit, ktorý je zo dňa na deň príjemnejší. Pre toto všetko mám rád Tatry a vždy sa tam budem vracať.