To je otázka? Alebo niekoho výrok? No ak výrok, v tom prípade chcem tú osobu, čo také niečo povedala spoznať. Mám na ňu veľa otázok, ohľadom tejto témy. Pripravený na život nemôže byť nikto a nič. Predtým než niekto uvidí svetlo sveta sa ho nikto nespýta, či sa chcete narodiť do tej ktorej doby. Je to osud, alebo niečo úplne iné? Ktovie nech povie (to by bola, ale úvaha na inú tému)?
Dajme tomu, že by som sa narodil napríklad pred 500 rokmi tak by svet nebol taký rýchly ako je dnes, nebol by taký husto zaľudnený a hlavne: nemusel by som sa prispôsobovať toľkým veciam ako dnes. Vtedy im na život stačili základné poznatky, ktoré im dali ich starí otcovia, otcovia, matky a na ktoré prišli sami, no a tie odovzdávali oni ďalším generáciám. No bol ten život asi menej zložitejší ako je dnes (potom, že prečo sa hlavní hrdinovia fantastických filmov chcú dostať, tak často do minulosti).
Dnes ľudia nevedia kam skočiť najprv (pomaly ani nebudú mať kde, lebo podľa údajov z roku 1993 bolo na Zemi päť a pól miliardy obyvateľov). Je to tu uponáhľané, no s týmto dnešným trendom ja nič nespravím. Čo znamená byť už pripravený na život? Vedieť sa o seba postarať? O seba a o druhých? Študujem na gymnáziu. Po jeho ukončení dostanem maturitné vysvedčenie a ďalej…
Skúsim to zrejme na vysokej škole. Ak sa tam dostanem, budem sa musieť o seba postarať sám a opäť iba sám. Platiť vysokú školu zrejme nebude sranda, pri dnešnom raste cien. A čo ak sa to nepodarí? Aké sú iné možnosti? Veľa ich podľa mňa nie je. Nejaký ten úrad práce a známosti (v mojom prípade zostanem asi iba pri prvej možnosti). Vysoká škola bude ľahšia, ako napríklad vychovať vlastné potomstvo. Vidím to totiž to na mojich rodičoch, ktorí sa snažia vychovať zo mňa človeka. Podľa mňa to majú veľmi ťažké a niekedy im to ani ja neuľahčujem. Čo už so mnou?
Nikto, nikdy nezistí či je, alebo nie je pripravený na život na tejto krivej guli. Výrok typu: „Človek sa učí na vlastných chybách.“ Bude mať zrejme niečo do seba.