Príhovor deviatakov na konci roka (rétorický prejav)

Vážený pedagogický zbor, milí žiaci.

Stretávame sa tu, na školskom dvore tak ako už mnoho rokov predtým. Vždy odtiaľto odchádzalo niekoľko tried deviatakov, ale dnes tu stojíme my a čakáme na to úplne posledné zvonenie pre nás na tejto škole. Ťažko sa nám opúšťa „hniezdo“ ale už nám pomaly narástli krídla a my sa musíme rozletieť po svete a začať sa spoliehať na skúsenosti, ktoré sme získali hlavne tu. Už sme si vybrali miesta ,kde budeme pokračovať v štúdiu a zdokonaľovať svoje vedomosti. Či už na učilišti, priemyslovke alebo gymnáziu, určite budeme ešte dlho čerpať zo základov, ktoré sme dostali od pani učiteliek slovenčiny, matematiky až po výtvarnú výchovu. Týmto sa im chcem poďakovať hlavne za trpezlivosť ktorú sme často ponapínali a za snahu naučiť nás aj to čo nám dlho neliezlo do hlavy. Mali s nami veľa práce a my sme sa ani nesnažili im ju uľahčiť, mnohokrát to bolo práve naopak ale nie vždy to bolo naschvál. S nami to nemali ľahké ani pani upratovačky a ani pán školník, koľko sme zničili stoličiek, koľkokrát sme sa neprezuli a nanosili špinu ktorú museli pracne umýva. Nerobili sme to síce len my ale teraz nás to mrzí. Učilo sa nám tu celkom dobre a určite nikdy nezabudneme na školské exkurzie alebo výlety, na ktorých sme stmelili náš kolektív a až na pár výnimiek sme si z radosťou pomáhali či už mimo školy alebo neraz pri odpovediach, písomkách a previerkach. Nie vždy nám bolo do smiechu a to hlavne pred a často krát po písomke alebo diktáte ale stále sme sa snažili o zlepšenie prospechu, niekto viac niekto menej iný vôbec a potom sa to ukázalo na vysvedčení. No teraz to máme všetci za sebou a neostáva nám nič iné len pozrieť sa dopredu a vykročiť...