Minulý rok sme boli s otcom na nákupy v Žiline. Na spiatočnej ceste sme sa zastavili pred Kysuckým Novým Mestom v motoreste Skalka na obed a občerstvenie.
Naše vozidlo Škoda-Forman sme zaparkovali na parkovisku pred motorestom
a išli sme dnu. Otec sa ma opýtal: " Čo si dáš? " Z jedálného listu som si vybral chutný obed
a na pitie pepsikolu. Obed sme strávili v pohode aj nálada bola výborná rozprávali sme sa
o všeliakých veciach, keď sme zaplatili vybrali sme sa k autu: Čo nás čakalo to si nepredstavite ani v tom najstrašnejšom sne. Okolo nášho auta bola natiahnutá páska POLíCIA. Celé bolo posýpané nejakým práškom, vyzeralo to ako keby na auto niekto vysypal vedro sadze a okolo auta pobehovali policajti. Otec bol celý bledý a vôbec nič nechápal z toho čo videl. Prišiel k veliteľovi celej akcie, bol to nejaký major a spýtal sa: " Prosím Vás, čo to znamená, veď to je moje auto. " Major len vyvalil veľké oči a vyzeralo, ako keby ho oslovil nejaký mimozemšťan. Nakoniec z majorovho vysvetľovania vysvitlo, že
v Radoli prepadli poštu a páchatelia mali tento prepad tiež vykonať na vozidle Škoda-Forman.
Major si uvedomil akú veľkú chybu urobil, že sa nešiel opýtať do motorestu čie je vozidlo, ale v zápale vyšetrovania začali z nášho vozidla odoberať odtlačky. Otec veliteľovi povedal:" Nemienim tieto sadze z vozidla zmývať." Polícia naše vozidlo odviezla niekde preč, aby ho umyla a my sme čakali skoro tri hodiny, kým sme ho šťastní zbadali aké je pekné a vyleštené.
Neskôr sa otec z tohto zážitku smial, ale vtedy mu nebolo všetko jedno. Pozoroval som to ako zlý film, ale s dobrým koncom.