VÁŽENÁ PANI PROFESORKA, MILÍ SPOLUŽIACI!

Dovoľte mi, aby som sa niekoľkými slovami dotkla prednášky môjho predrečníka. So záujmom som si vypočula referát pani profesorky Caltíkovej na tému 1. svetová vojna v slovenskej
literatúre – dielo Živý bič od Mila Urbana. Stotožňujem sa z jej názorom, že táto kniha patrí medzi najvýznamnejšie a najviac prekladané diela novodobej slovenskej prózy.

Živý bič podáva nepriame svedectvo o neľudskosti vojny. Jeho dejiskom je hornooravská dedina Ráztoky, ležiaca ´pánubohu za chrbtom´, avšak nie mimo kolobehu dejín. Ozveny frontových udalostí doliehajú aj sem. Pod ich vplyvom sa zauzľujú ľudské osudy a silnie živelný odpor dediny. Popri celom rade výrazných postáv, má Živý bič aj svojho kolektívneho hrdinu. Je ním prostý dedinský ľud, ktorý na vonkajšie popudy reaguje ako jedna bytosť.
Kompozične sa Živý bič rozčleňuje na 2 časti: STRATENÉ RUKY – 25 kapitol a ADAM HLAVAJ – 24 kapitol. Hoci ich dejová výstavba je odlišná, obidve časti spolu úzko súvisia a vytvárajú jeden významový celok. V prvej časti autor pomocou príbehov oboznamuje čitateľa s dobou a prostredím deja, rozvíja prvé konflikty. Čitateľ sa priamo zoznamuje s väčšinou románových postáv. Domnievam sa, že niektoré z nich (Koreň, Ilčíčka, Kúrňava) M. Urban vymodeloval podľa živých „predlôh“, pričom ich dotvoril v súlade s celkovou atmosférou románu. Pojem „stratené ruky“ by som si vysvetľovala
ako symbol toho, že muži odchádzajú na vojnu a na poliach nemá kto pracovať, bezmocnosť proti vrchnosti a neschopnosť niečo zmeniť.
Druhá časť knihy je ucelenejšia. Zjednocuje ju hlavná postava románu, Adam Hlavaj, ktorý až tu priamo vstupuje do deja. Hlavaj bojuje na fronte 1. svetovej vojny, keď si však uvedomí, že vojna vôbec nemá zmysel, dezertuje. Skrýva sa v lese či u príbuzných a až na ceste domov si uvedomuje celú jej hrôzu. Vidí, čo všetko urobila z ľudí, ako zničila takmer všetko, čo mali, ako pošliapala ich ľudskosť. Uvedomuje si svoje otroctvo a vzbúri sa proti nemu. Vo vzbure proti vrchnosti ho ešte viac utvrdzuje nenávisť voči notárovi Okolickému, ktorý zapríčinil zneuctením nešťastie jeho ženy Evy a i napriek tomu, že je prchkej povahy, sa nad ním nakoniec zľutuje. Hlavaj sa stáva hlavným nositeľom deja až po záverečné kapitoly románu, kde do popredia opäť vstupuje ľud, aby sa prudkou vzburou proti pánom pomstil za útlak a vojnové útrapy.