Čo je vlastne rodina? Odpoveď by sme mohli hľadať v niekoľkých vedných disciplínach. Inak sa na rodinu pozerá psychológia, inak sociológia, pedagogika alebo právo. Jedno však majú všetky definície spoločné – považujú rodinu za najzákladnejší pilier, či bunku spoločnosti. Už od počiatku svojho bytia mal človek potrebu niekam patriť. Preto vyváral tlupy, rodové spoločenstvá, menšie či väčšie komunity. Určoval si pravidlá, podľa ktorých sa riadil život v skupine ako celku. Každé spoločenstvo nebolo len jedným nedeliteľným celkom, malo aj svoje menšie podskupiny, ktoré nielen prijímali, ale aj pretvárali všeobecne platné pravidlá. Celok ako taký dnes predstavuje spoločnosť, v ktorej žijeme a jednou jeho podskupinou je práve rodina. Kvalita života spoločnosti výrazne závisí od kvality života rodiny, teda v akých podmienkach sa nachádza spoločnosť, v takých existuje aj rodina. To znamená, že ich vzájomná interakcia zasahuje do celého života spoločnosti, je jeho neoddeliteľnou súčasťou.
V súčasnosti veľa svetových odborníkov diskutuje o postavení rodiny v spoločnosti, o jej životnej úrovni, o krízach ktorými prechádza a snažia sa nájsť možné riešenia. V pomeroch bývalej východnej Európy a konkrétnejšie Slovenska, je možno táto problematika ešte citlivejšia. Po páde „železnej opony“ sme sa nielen politicky a ekonomicky, ale aj sociálne dostali do zložitej situácie. Sociálny systém a ním poskytované istoty prestali byť funkčnými a rodina tak ostala osamotená v riešení novovzniknutých problémov. Za jeden z najzákladnejších prvkov ovplyvňujúcich fungovanie rodiny považujem zamestnanosť, resp. nezamestnanosť. Zamestnanosť rodičov môže, ale aj nemusí zabezpečiť rodinu ekonomicky. Pri snahe zarobiť čo najviac peňazí neostáva veľakrát čas na spoločné rodinné aktivity a výchovu detí. Celá rodina sa orientuje na uspokojenie najmä hmotných potrieb, čo podmieňuje aj atmosféru v rodine. Ak dôjde k strate zamestnania, je situácia podobná. Rodina je vystavená vnútornému tlaku, ktorý je tým väčší, čím dlhšie nezamestnanosť trvá. Na vyššie spomenuté nadväzujú aj možnosti trávenia voľného času. Deti a mládež sú čoraz viac odkázané na seba. V snahe nájsť seba samého a svoju cestu životom si vytvárajú svoje náhradné „rodiny“ – partie. Ak je orientácia partie pozitívna, je to v poriadku. V súčasnosti je to však bohužiaľ tak, že deti žijú rýchlym tempom svojich rodičov, priskoro dospievajú a sú nútené riešiť problémy, ktoré nemajú možnosť zvládnuť.