Mami už môžeš."

Trošku zmätený som im ukázal obývačku. Sadli si a netrvalo dlho kým sa udomácnili. Ach Bože. Boli sme si tak blízko. Doteraz nemôžem pochopiť, ako niečo také vyvinuté, môže pozerať takú kok..inu. "Preboha, nie, Romualdo!", ozvalo sa z telky. "Preboha, Romualdo nie!!", povedala ona. "Nie!!!", ozvala sa s plačom jej mama. "Romualdo?!?", povedal som tak, že to znelo ako zvuk vychádzajúci z jedinej diery, ktorú mám na zadnej strane tela. "Ticho!!!!!!!!!!!!!!!!", okríkli ma. Obidve plakali. Doniesol som im nejaké servítky, aby si utreli oči a ponúkol som ich našim vínečkom a čipsami, ktoré sa len tak náhodou povaľovali v poličke. Asi to bude genetická chyba a ona za to nemôže, utišoval som sa. A ak je náhodou sprostá, bude aspoň lepšia v posteli (na balkóne, vo vani v kúpelni (môj favorit), na stole v kuchyni, pod stolom v kuchyni,.. stačí si len vybrať). Moje premýšľanie prerušil zvuk hlasného kopania do našich dverí,
"To je braško,.. Prišiel pozerať pokémonov."

Nechcene som otvoril dvere a ten sopliak mi namiesto do dverí kopol medzi nohy. "Čo ti to tak trvalo, do riti.", ozval sa jemný detský hlások a zatiaľ čo ja som sa zvíjal, on vošiel dnu. (pozn. autora: len tak sa niekedy pozrite vonku z okna a započúvajte sa do rečí malých detí. Minule som dokonca naučil i také hrešenia, o ktorých som vôbec nevedel, že existujú)

Chlapček vbehol do obývačky. Akurát stihol začiatok. "Čo ste mi nič nenechali.", začal kričať keď uvidel prázdne čipsy. Potom sa pekne usadil, a bolo vydieť, že ho odtialto už len tak ľahko niečo nedostane. Rozprávka sa začala a chlapček sa pri tom, ako sa ozvalo prvé "Pika, pika" dobreže nepokakal. Šťastím začal skákať po gaučovke a až vtedy som si všimol, že si nevyzul topánky. Chcel som mu vylepiť, no bolo by škoda si to u jeho sestry pokaziť. No i tak ma pomaličky prítomnosť tíchto ľudí začala štvať. "Horšie to už byť nemôže,.. dúfam.", vravel som si, keď som začul jemné klopkanie na naše dvere. "To je oco,.. prišiel pozerať Formulu 1."
"Do pi.i!", pomyslel som si, keď som ho akosi automaticky pustil dnu. Asi som to nevydržal. Nikdy som nedokázal presadiť svoj názor, takže som sa na to všetko išiel vy...., no, proste som išiel na záchod. Tak ako sa veľa ľudí mužského pohlavia hraje na tvrdých vojakov, ja som sa začal hrať na bombardovaciu jednotku. Veľmi mi to pomohlo, vrelo odporúčam (návod: imaginárne si určte menšiu časť vnútornej steny záchoda o rozlohe asi 3x3 cm.