Sedím pred bedňou, počúvam Pulp Fiction soundtrack a zisťujem, že som na tom až tak biedne, že ani neviem čo som pred pol hodinou v TV vlastne pozeral (no aj tak to bola nejaká somarina). A tak som sa rozhodol napísať túto poviedku. Ak by ste niekedy nabudúce ešte niečo také chceli, oznámte mi to. Poviedka je napísana tak, že vystihuje prirodzenú situácii, preto môže znieť trochu vulgárne.
--------------------------------------------------------------------------------
Bytovky pomaly sa menia na konzervy plné ľudí a steny v skutočnosti chránia obyvateľov 3-izbových bytov pred susedskou nenávisťou. A v takom prostredí som vyrastal aj ja. Čumenie do telky, vynášanie koša, umývanie riadu, bavenie sa s počítačom, čumenie do telky (spánok), .. Bol som vlastne ako každý normálny človek. Občas ma opľul susedov syn, na silvestra mi roztrhal nohavice susedkin pes (skutočne sa stalo) a všetky tie ľudské vzťahy boli plné sterility. Nič by sa asi nezmenilo, keby v jeden deň, ktorý bol ako každy iný, nezaklopal ktosi na naše dvere. Bol som doma sám (rodičia sa mali vrátiť až večer), nikoho som nečakal a tak ma to celkom prekvapilo. Otvoril som dvere a na opačnom konci sa na mňa usmievala susedova dcéra. Bol to kus, jej mäkké a voňavučké prsíčka mi pripomínali časi môjho pohlavného rozkvetu. Boli tak ADR (akurát do ruky). Spokojne som sa usmial a s najväčšou príťažlivosťou v hlase som sa spýtal, čo si prosí. Pritisla si svoje výrastky o stenu a pripravila pery do pozície hovor. "Sorry, že ťa ruším. Vieš, .. chcela by som sa spýtať, či sú vaši doma?"
Ďakujem ti pane bože, pomyslel som si. Nech žije rýchly sex. A ako skúsený lišiak som sa k nej priblížil a
"Neboj, som tu celkom sám a fotrovci prídu až večer."
"Dobre, lebo by som sa chcela spýtať, či .. či by som u vás s tebou mohla ..."
"No"
V rozkroku som pocítil určitý tlak a to už som vedel že
".. či by som mohla u vás pozerať telku, nám sa totiž pokazila a teraz ide seriál Labyrinty vášne."
Trochu mi trvalo, kým som pochopil, čo odo mňa vôbec chce. Naklonila ku mne tie svoje prízraky, našpúlila pery a tesne pri mojich my vlastne do úst povedala: "Prosííím" Ucítil som vánok v hrdle a doteraz neviem, čo mi zabránilo v tom, aby som sa na ňu vrhol. Ešte som za ňou natiahol jazyk a jemne s ním zakrútil do priestoru kde mala byť jej ústna dutina, no bolo už neskoro. Nepúšťaj ju, nepúšťaj ju, vravel som si. "Tak dobre."
"Dík, hej a príde i mama..
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie