Je pondelok ráno, niekoľko minút pred ôsmou hodinou a na chodbách strednej školy to bzučí ako v úli. To sa žiaci tak veľmi tešia na vyučovanie. Veď je pondelok a konečne sa začne päť dní ”vytúženej driny”.
Ešteže sa skončil víkend, veď koho by už len bavilo tancovať na diskotéke, kecať s partiou, alebo ležať pred telkou a nezmyselne prepínať programy?! Nuda! Škola, učenie, skúšanie, písomky, to je niečo! Tak nečudo, že sa všetci žiaci tak ”hrnú” do tried, aby zaplnili lavice svojou prítomnosťou a úpenlivo čakajú na príchod tých geniálnych profesorov.
Prvá hodina v 3.C je dejepis. Profesor zaujatý vysvetľovaním nevníma ”nadšený” výraz na tvárach študentov. Aj Paľko Bdelí sleduje profákov výklad a ”všetko” zapisuje do zošita. Sem-tam sa síce zdá, že mu hlava klesá, ale to určite nie od nudy, veď predsa rozprávanie o bitke pri Slávkove, kde medzi sebou bojovali traja cisári jednoducho musí baviť každého. Vyhral to síce ten malý štupeľ, no keby vtedy vedel, že kde sa traja bijú, tretí víťazí, mohol si ušetriť námahu nie?
No ťažká Paľkova hlava, už síce podobratá, stále klesá a viečka sa akosi často začali zatvárať a otvárať. Zatvoril ich! Dočerta, však on sníva uprostred hodiny. Ešte pred chvíľou sedel v triede a pozeral na zlievajúce sa písmenka na tabuli a teraz pilotuje lietadlo. Práve letí ponad Atlantik. To je paráda! Riadi lietadlo, ktoré sa ľahučko kĺže po obláčikoch, pod sebou má len modré vlny, z ktorých sa sem-tam vynorí hravý delfín. Má pocit slobody a cíti sa ako kráľ sveta.
Ako sa tak pozerá do diaľky na zapadajúce slnko za sebou počuje hlas: ”Môžeš mi povedať, prečo bol Napoleon vyhnaný?” Obzrie sa a vidí svoju babičku so zásterou a tanierom plným buchiet v ruke. Prečo sa ho babička pýta práve na Napoleona? Nechápe. Hmm, ale tie buchty vyzerajú naozaj skvelo...
Otvorí oči. Buchty zmizli a namiesto tváre svojej prívetivej babičky vidí tvár pána Bystrozrakého. ”Jasné, že nemôžte, keď spíte uprostred mojej hodiny! Choďte do riaditeľne a vysvetlite pánu riaditeľovi, prečo spíte na hodine dejepisu.”
Paľko sa nestihol ani brániť, pomaly vstal a odpochodoval na koberček. Cestou si kládol otázku, prečo nemohol zaspať aspoň na hodine matematiky. Rozmýšľal, prečo nemôžu povoliť spanie na vyučovacích hodinách, veď aj tak takmer všetci žiaci na hodinách spia, ale len niektorí majú to šťastie, že im na to prídu.