Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vznik a vývoj spisovnej slovenčiny (výklad)
Dátum pridania: | 24.02.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | dennda | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 794 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 10.2 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 16m 0s |
Pomalé čítanie: | 25m 30s |
Na ceste do Ríma však Konštantín ochorel a vstúpil do kláštora, kde 14. februára 869 zomrel. Metód v ceste nepokračoval a sám sa vrátil späť. Po jeho príchode ho zajali, no po prepustení pôsobil úspešne ďalej. Pápež Ján VIII. ho zavolal do Ríma a zakázal používať slovanský jazyk pri bohoslužbe. Metód však v roku 880 dosiahol, že pápež svoje rozhodnutie stiahol. Po Metodovej smrti sa protivníkom slovanskej bohoslužby podarilo, že pápež Štefan V. roku 885 (predpokladajúc, že Metód je ešte živý) zakázal slovanský bohoslužobný jazyk, a Metodových stúpencov vyhnali. Mnohí odišli do Poľska a Česka, no väčšina odišla do Bulharska, kde vytvorili nové písmo – cyriliku, ktoré bolo vlastne upravenou hlaholikou. Upravenú cyriliku (azbuku) dodnes používajú východní Slovania (Rusi, Ukrajinci, Bielorusi) a južní Slovania (Bulhari, Srbi). Jej kodifikátorom bol Konštantín Bulharský, jeden zo žiakov Metodových.
Ešte počas života napísal Konštantín tieto spisy: Nájdenie ostatkov sv. Klimenta, Hádanie o pravej viere so židmi, Predslov k svätému Evanjeliu, Pochvala na počesť sv. Gregora Naziánskeho, Kánon na počesť sv. Dimitra Solúnskeho (tento spis sa pripisuje Konštantinovi, no nie je isté, ktorému z bratov patril), Rozprava o prekladaní, Konštantínova modlitba, ktorú vyriekol pred svojou smrťou, a Proglas, prvú slovanskú báseň.
Tvorba staršieho z bratov bola o čosi skromnejšia. Názvy Metodových diel sú: Napomenutie k vladárom,
Príkazy svätých otcov, a zbierka cirkevných ustanovení Nomokánon. Taktiež mnoho ich učencov písalo. Najznámejšie pamiatky sú život Konštantína, o ktorom sa predpokladá, že ho napísal Kliment Ochridský, a Život Metóda, ktorého autorom je Gorazd. Tieto pamiatky sa niekedy označujú ako Panónske legendy.
Avšak najväčšia pamiatka v jazyku našich predkov sú Kyjevské listy, ktoré obsahujú 38 modlitieb. Najväčšiu pôsobivosť však má asi dvadsiata modlitba: Müša 4. o tomüze. Cěsarüstvě našom?, gospodi, milostüjÍ? tvojej? prizüri. I neotúdazü našego tuzimú i neobrati nasú vú plěnú narodomú poganüskymú. Christa radi gospodi našego , iže cěsaritú? sú otücemü i sú svjętymü.
Preklad znie takto: Omša 4. na tú istú príležitosť. Na kráľovstvo naše, Pane milosťou tvojho zhliadni. A nevydaj, čo je naše, cudzím, a neobráť nás za korisť národom pohanským. Skrze Krista, Pána nášho, ktorý panuje s Otcom i so Svätým (Duchom).
Po zániku Veľkej Moravy (roku 906) sa územie Slovenska dostalo pod vplyv Maďarov, ktorých Sloveni nazývali Uhrami a začiatkom 11.
Zdroje: Eugen Pauliny: Dejiny spisovnej slovenčiny od začiatkov po súčasnosť. Bratislava, SPN 1983, s. 8-242., Doc. PhDr Fremal, k.: Dejepis pre SOŠ a SOU. Bratislava, OPI 1999, s. 46., PhDr. B. Kuchar, prom. fil.: Stručný prehľad slovenskej literatúry. Bratislava, Repro Print 1998, s. 1, 8.