Nakoniec však od toho upustili, no aj naďalej chceli dovtedajší pravopis čo najviac uľahčiť.

Okrem drobných spresnení išlo hlavne o tieto štyri úpravy:
1. Odstránenie rozdielu v písaní koncového –i, –y v slovesných tvaroch minulého času a podmieňovacieho spôsobu. Napr. nie duby padaly, ale duby padali atď.
2. Zjednodušenie v písaní predpôn s- (so-), z- (zo-), ktoré spočívalo v písaní podľa výslovnosti.
3. Zjednodušenie v písaní predložiek s, so, z, zo. 4. Zjednodušenie písanie dĺžok v cudzích slovách. Aj tu sa zaviedol princíp písania podľa skutočnej výslovnosti. Tieto pravopisne úpravy sa objavili v druhom vydaní Pravidiel slovenského pravopisu roku 1953. Toto vydanie ja doteraz základným vydaním pre všetky novšie pretlače. Spisovný jazyk má už dnes ustálenú normu. Tá má prepracovanú kodifikáciu v príručkách najrozmanitejšieho druhu. O dnešnom spisovnom jazyku teda možno povedať, že je prepracovaný a ustálený.
Avšak pri hovorených prejavoch (myslia sa tým prejavy verejného styku) sa často norma a kodifikácia spisovného jazyka porušuje. Ako aj v minulosti, tak aj dnes má na to vplyv miestne nárečie, z ktorého hovoriaci vychádza, alebo je nimi nejako ovplyvnený. Vplývať však môžu aj módne spôsoby vyjadrovania (tzv. mládežnícka reč). Tieto javy však nijako nenarušujú jednotu spisovného jazyka.
Kníh a spisov o vzniku nášho spisovného jazyka je nespočetné množstvo, no čím ďalej do minulosti bádateľ ide, tým je tých možností menej. I napriek tejto skutočnosti, by čo najviac ľudí malo poznať históriu jeho vzniku, lebo nenadarmo sa hovorí, že náš jazyk je dedičstvo po našich predkoch. To sa týka aj spisovného jazyka.
Slová, ktoré riekol tvorca staroslovenského písma, sv. Konštantín – Filozof v svojom Predslove k sv. Evanjeliu, sú tieto: „...ústa, ktoré necítia sladkosti, činia človeka kamenným...duša bez písmen v ľuďoch mŕtvou sa javí...“. Slová nášho významného predka sú podľa všetkého pravdivé, a je pravda, že každí Slovák by mal byť právom hrdý, že slovenčina bola postavená na roveň vtedy panujúcim trom jazykom: gréckemu, latinskému a hebrejskému. Rovnako s tým sa spomínajú aj slova Chrabra, spolupracovníka Konštantína a Metóda: „Akže sa opýtaš zákonníkov gréckych: ,kto vám písmena vytvoril alebo knihy preložil a v ktorom čase, ´ to máloktorí z nich budú vedieť.
Akže sa opýtaš slovenských zákonníkov hovoriac: kto vám písmená vytvoril alebo knihy preložil a v ktorý čas? To všetci budú vedieť a.. rieknu.. svätý Konštantín Filozof, nazývaný Cyril, ten aj písmená vytvoril i knihy preložil, a Metod brat jeho. Lebo sú ešte živí, ktorí ich videli.