Každá krajina, každý štát, každá národnosť sa odlišuje svojim jazykom. Taktiež aj história vzniku jazyka a písma je odlišná.
Slovenčina je reč nádherná, no na to, aby dosiahla túto dnešnú podobu bolo potrebných mnoho rokov a mnoho ľudí, ktorým záležalo na našom kraji a chceli preň len to najlepšie. Ako už bolo spomenuté, história je naozaj dlhá, preto je potrebné začať od začiatku.
Osídľovanie nášho územia človekom sa začalo pred osemtisíc rokmi a svoje sídla si stavali hlavne na nížinách, pri riekach a na križovatkách ciest. Tieto sídla sa plynutím času začali meniť na kniežactvá (nitrianske kniežactvo, moravské kniežactvo), avšak v prvej polovici 9. storočia nastalo sceľovanie týchto kniežactiev do štátu, ktorý sa nazýval Veľkomoravskou ríšou.
Naši predkovia žijúci na území Veľkej Moravy boli dobrí poľnohospodári, baníci, remeselníci a obchodníci. Svoje výrobky chodili predávať (samozrejme aj kupovať) nielen do okolitých, ale aj do vzdialenejších krajín a mnoho kupcov chodilo zase na naše územie. Preto bolo potrebné, aby sa na Veľkej Morave vytvorilo písmo a jazyk. Nebolo to potrebné len kvôli obchodu, ale hlavne kvôli šíriacemu sa kresťanstvu na našom území. Kresťanstvo preniklo na územie nitrianskeho kniežactva koncom 8. stor. zo Salzburgu. Po vzniku Veľkej Moravy sem prichádzali misionári z Franskej ríše a začali šíriť kresťanstvo. Hovorili však po latinsky a naši predkovia im nerozumeli. Preto panovník Rastislav požiadal rímskeho pápeža, aby mu vyslal vierozvestov, ktorí by šírili vieru a krstili ľud v reči, ktorej by rozumeli. U pápeža však nepochodil, preto sa obrátil na byzantského cisára Michala III. Ten, na žiadosť Rastislava, poslal do Veľkej Moravy dvoch bratov zo Solúna, Konštantína a Metóda. Bratia ovládali jazyk Slovanov veľmi dobre. Ešte pred príchodom na Veľkú Moravu zostavili hlaholiku – prvé písmo v dejinách Slovanov, ktoré bolo zostavené na základe gréckej miniskuly (malých písmen) a s pridaním niektorých písmen hlavne z písma samaritského. Pôvodnú literatúru, napr. časť Biblie i základné bohoslužobné knihy, tvorili v staroslovienčine. Knihy prepisovali ručne, boli zhotovované z pergamenu (spracovanej ovčej kože) a zdobené ilumináciou.
Na jeseň roku 863 prišli na územie Veľkej Moravy, kde začali hlásať evanjelium, krstili ľud a založili učilište na výchovu budúcich kňazov. Po triapolročnej práci sa vybrali do Ríma, aby žiadali uznanie staroslovienčiny za štvrtý liturgický jazyk.