Milí rodičia, drahé učiteľky a spolužiaci!

Vítame vás na slávnosti pri rozlúčke so školu. Školu v ktorej učili nás a trápili sa s nami naši učitelia. Vďaka vám stojíme na prahu časti nášho života. Ste tu s nami a boli ste tu s nami od 1.triedy. Viedli ste nás ročníkmi a pomáhali ste nám získať nové vedomosti. Od krivolakých čiarok až po roztrasené písmená Abecedy. Po písmenách prišli nové slová a po nich vety, ktorými sa teraz snažíme vyjadriť našu veľkú vďaku za vašu námahu. Stáli ste nad nami , povzbudzovali nás , keď nám niečo nevychádzalo. Ťažkými krokmi kráčali sme v pred. Ocitli sme sa na 2.stupni. Prišli nové a namáhavejšie predmety s nimi nové učiteľky. Úlohy sa zdali ťažšie ale nakoniec sme ich vyriešili s úsmevom. A vďaka náročnej práci sme až tu. Lúčime sa s časom presedením v laviciach našej triedy. Hodinu za hodinou sme mali viac a viac vedomostí. Vyľakané deti v laviciach sa zmenili na sebavedomých žiakov našej školy. No, nevzdelávali sme sa len v nej, ale aj na výletoch. Aj na nich nám pani učiteľky ukazovali to najcennejšie v našej vlasti. Veľa pekného sme spolu prežili. Dlho predlho sme chodili do školy a stretávali sme sa. Každý sme boli iný, ale cieľ sme mali rovnaký „dostať sa na strednú“. Namáhavá práca bola na koniec odmenená úspechom. Ďakujeme rodičom a učiteľom, lebo spoločne nás dokázali naučiť to dôležité pre život. Podporovali nás v našich aktivitách. Tešili s nami z víťazstiev. Veľa rokov sme všetci spolu , preto je ťažké lúčiť sa. Za pár hodín sa rozídeme všetkými smermi. Koľký z nás sa ešte stretnú ?A to nikto neodpovie lebo nevie kam ho osud zaveje. Príde jeseň a mi sa postavíme na ďalší začiatok s novými spolužiakmi a učiteľmi s očakávaním a strachom ako v 1.triede.
S vďakou na srdci za všetko krásne a milé, a aj potrebné.