Čo práve pociťujem? (úvaha)

Stojím pri okne a rozmýšľam. Alebo vymýšľam? O tomto však nepremýšľam. Premýšľam o všetkom možnom i nemožnom. O svete, o živote i o knihe, ktorú som nikdy nečítala. I o tom čo bude, čo bolo a čo je. Najmä o tom rozmýšľam posledné dni. Lebo neviem, či ešte niekedy budem môcť len takto pokojne premýšľať. Čo sa stalo za posledné dni? Len tak som premýšľala a preto, že nie som mysliteľka, nemôžem rozmýšľať nad tým , že by som ja hýbala svetom, menila dejiny. Veď mocný menia dejiny. Ty určujú osud nás premýšľajúcich ľudí. Keby však určovali náš osud, tak by za nás mysleli a potom by bolo naše mysliteľstvo len úbohým výplodom našej fantázie a obsah uletených posledných dní by bol len akousi útechou mojej beznádeje. Predpokladám, že neviete o čom vravím. A pokiaľ náhodou áno, tak mi to prosím pekne vysvetlite. Neviem však, čo sa dá vysvetliť na tom, že môj život je len a len chaos. Počiatočný. Ešte sám chaos neviem, či je už chaosom. A viem to vôbec ja? Jasné, že nie, lebo keby som to vedela tak by som neviedla polemiku o správnej odpovedi. Chaos. áno. ten je všade. Zahalí ma keď som sama v sprche. poteší ma keď rozmýšľam o predošlom rande. dá mi bozk keď necítim lásku nikoho. je to chaos? Chaos je pre mňa aj tou samozrejmosťou v mojom hlase keď sama pre sebe uvádzam súťaž beznádeje. Keď bláznivo kričím do silnejúceho vetra môjho srdca- milujem ťa. Je pre mňa naozaj všetkým. Aj melanchóliou , ktorá obsiahne môj zrak ako náhle zazriem vyšedivenú budovu dávno zabudnutej pizzerie. A o tomto premýšľam. Už to viem. Alebo neviem. Akurát zaznamenávam zmenu. Nik nepočul ešte moje pery vysloviť slovo láska. Čo znamená pre mňa láska? Mam 13 rokov, niekoľko mesiacov, dni, hodín, minút, sekúnd. Láska je pre mňa nežný dotyk vetra spriaznenej osoby. Je pre mňa západnou i východnou kultúrou bezmedznej duše plachých dotykov a je aj dúškom samoty pri polnočnom kľude duší. Ale najmä je to pre stelesnenie jediného človiečika, ktorého pointa je pre mňa ,ako pre 13 ročné dievča, nádherná ako rýchly cval ušľachtilých plnokrvníkov inteligencie. Jedinou otázkou mi ostáva ešte stále utajená identita tohto tvora, ktorý točí mojim svetom. Ktorý určuje trendy pre moju dušu. Len ten kto dokáže útrpnosť neľahkého života premeniť na večierok sladkej smrteľnosti. Ale existuje vôbec tvor o ktorom tu už niekoľko riadkov rečním? Asi sama tomu neverím, ale dúfam v to. V lásku treba dúfať i keď ju nikdy možno neucítime. Avšak život bez lahodnej náplne lásky je ako kapučíno bez šľahačky.

Účel splní, ale neostane ani náznak, život po ňom. Ja osobne dúfam v lásku. Ale čím ´dalej, tým viac mám dojem, že to, v čo dúfam, ani nejestvuje. Láska..