Rozmýšľa. Napísal by pútavý román, ktorý by sa prekladal do viacerých jazykov, poznali by ho všetci ľudia na svete. Rozmýšľa. Zosmutnie. Pomyslí si totiž, že sláva netrvá večne. Pomyslí si na literárnu krízu, ktorá ťaží mnohých spisovateľov ktorí strácajú inšpiráciu, lebo si myslia, že tu už všetko bolo, že všetko o všetkom už bolo napísané. Ľudia by stratili záujem o jeho diela i jeho osobu, a možno by sa dočkal nemilej kritiky zo strany novinárov. Ale veď predsa píše básne i krátke poviedky! Čitatelia čítajú, páčia sa im a nič viac neočakávajú. A tak to má byť.
Uplynulo už niekoľko rokov od vtedy, čo sa človek zamýšľal nad svojim cieľom a ešte viac rokov od jeho narodenia.. Človek je spokojný so svojím životom a je si istý, že to, čo v živote urobil bolo správne. Sedí na verande svojho domu po boku svojej ženy, už prívetivej starenky a užíva si zaslúžený odpočinok. Mohol svoje konanie v živote ľutovať? Nemal príčinu. Z časti si splnil sen prispievaním do časopisov, prejavil svoj talent návrhmi obuvi, dostával pravidelný plat, nežil biedne, ale ani na vysokej nohe. Veď čo viac stačí priemernému človeku ku šťastiu?.