Talent a sny človeka (úvaha)

Každý nás je stvorený na to, čo robí. Talent sa prejavuje v tom odbore, v ktorom si človek zarába na živobytie.
E. Hemingway


Už od narodenia má dieťa istý celý svoj život. Vie sa, že bude mať črty tváre po rodičoch, že bude mať niektoré ich vlastnosti, že bude mať ciele, že bude snívať. Avšak nik si nie je istý tým, aké tie vlastnosti, črty tváre, či sny budú. Presne ako slnko. Každý vie že vyjde, no nik nevie, aké teplé budú jeho lúče. Uplynulo už niekoľko rokov od narodenia dieťaťa a ono už začína myslieť, začína hodnotiť veci okolo seba, začína mať vlastné názory, postrehy. V tom období mladý človek má plno snov, ktoré by si chcel splniť a tie sa každú chvíľu menia. Má plno cieľov, za ktorými by chcel vztýčiť plachty na svojej plavbe životom. Vie, že ak chce v živote niečo dosiahnuť, musí vynaložiť úsilie. Vie, že nestačí pripojiť svoju loďku za veľkou jachtou a napodobňovať jej kurz, hoci je to ľahšie a pohodlnejšie. Mladý človek sníva o úspechu a sláve. Chce v živote niečo dosiahnuť, chce niečo znamenať. V dnešnej dobe je to však zložité, pretože takých ľudí je veľmi veľa a svet by asi viacej významných ľudí neuniesol!
Spomínaný mladý človek sa chce stať spisovateľom, chce písať knihy, ktoré by ľudia čítali a s obľubou sa k ním vracali. Avšak nemá inšpiráciu a dostačujúce prostriedky, preto si začne hľadať zamestnanie, na ktorom bude budovať svoju kariéru. Zamestná sa napr. v nejakom podniku, alebo v továrni na výrobu topánok a začne si plniť svoje povinnosti. Po čase zisťuje, že jeho nadriadení sú s ním spokojní, preto je spokojný aj sám so sebou. Zisťuje, že to vlastne nie je zlá práca a vykonáva ju s chuťou. Pracuje v priateľskom prostredí s prestávkou na obed a ani plat nie je na zahodenie. Človeku sa darí, je spokojný. Ale čo keby si jedného dňa jeho amatérske náčrty obuvi všimol šéf a zapáčili by sa mu? Získal by lepšie platené miesto a objavil by v sebe skrytý talent o ktorom doposiaľ ani netušil. Dostal by sa na lepšiu pozíciu a jeho práca by sa v podniku stala dôležitejšia, a domov by nosil viac peňazí. Človeku by sa darilo ešte viac, bol by spokojnejší. Spokojný aj je a predsa skúsi šťastie a pošle svoje básne do časopisu, veď sa možno niekomu aj zapáčia, a tak si splní aspoň z polovice svoj dávny sen. Človek často myslí na svoje sny, svoje ciele. Rozmýšľa, aké by to bolo, keby.. Keby sa mu splnil sen a stal sa spisovateľom. Písal by knihy. Boli by to príbehy pre deti, literatúra pre mládež. Písal by romány pre dospelých.

Rozmýšľa. Napísal by pútavý román, ktorý by sa prekladal do viacerých jazykov, poznali by ho všetci ľudia na svete. Rozmýšľa. Zosmutnie. Pomyslí si totiž, že sláva netrvá večne. Pomyslí si na literárnu krízu, ktorá ťaží mnohých spisovateľov ktorí strácajú inšpiráciu, lebo si myslia, že tu už všetko bolo, že všetko o všetkom už bolo napísané. Ľudia by stratili záujem o jeho diela i jeho osobu, a možno by sa dočkal nemilej kritiky zo strany novinárov. Ale veď predsa píše básne i krátke poviedky! Čitatelia čítajú, páčia sa im a nič viac neočakávajú. A tak to má byť.
Uplynulo už niekoľko rokov od vtedy, čo sa človek zamýšľal nad svojim cieľom a ešte viac rokov od jeho narodenia.. Človek je spokojný so svojím životom a je si istý, že to, čo v živote urobil bolo správne. Sedí na verande svojho domu po boku svojej ženy, už prívetivej starenky a užíva si zaslúžený odpočinok. Mohol svoje konanie v živote ľutovať? Nemal príčinu. Z časti si splnil sen prispievaním do časopisov, prejavil svoj talent návrhmi obuvi, dostával pravidelný plat, nežil biedne, ale ani na vysokej nohe. Veď čo viac stačí priemernému človeku ku šťastiu?.