Keď boli ľudia vyzlečení zaviedli ich do miestnosti, ktorá naoko vyzerala ako sprchy, a otvorom v povale vhodili do miestnosti kapsle. Trvalo to 3- 15 minút, kým ľudia v komore prišli o život. Vedeli sme kedy sú mŕtvi, pretože prestali kričať. Zvláštne komandá im odobrali prstene a vylámali zlato zo zubov.“
„Krematória v Osvienčime ešte neboli dostavané. Vtedy sa ešte kopali hromadné hroby. Robilo sa to do jesene 1942. Odvtedy sa však usmrcovanie plynom urýchľovalo. Nebolo času na hromadné pohreby. Mŕtvoly zavraždených židov boli pochované na okolí a prikryté tenkou vrstvou hliny, takže sa pôda skoro zbahnila hnijúcimi mŕtvolami. Zápach bol neznesiteľný. Na jeseň 1942 sa museli zvyšky vykopať, kosti zozbierať a spáliť v krematóriu. Medzitým ich postavili v Osvienčime štyri.“
Biologické pokusy na ľuďoch: Skutočnosť, že lekári SS podnikali takéto pokusy nie je náhodná. Súhlasilo to so svetovým názorom a rasistickou filozofiou, ktorá sa podľa Himmlerových² slov dívala na ľudí ako na vši a výkal. Konali sa pokusy flegmony- väzňom rozrezávali stehná a zašívali do nich staré handry a experimenty s ponáraním tiel do ľadovej vody a zrazením teploty na 28°. Vykonávali sa masové sterilizácie žien, mužov, detí- operatívne alebo ožarovaním röntgenovými lúčmi. Pokusy v podtlakových komorách, vstrekovanie kyslíka do žíl, odoberanie orgánov a svalov- ženám pri tom vyrezávali kusy pŕs, nainfikovanie nákazlivými chorobami, rakovinou, škvrnitým týfom, testovanie chemikálií na ľuďoch- výsledkom bolo aj zvraštenie mozgu, zhnisané a rozožraté pľúca a pečeň, vyvolávanie popálenín. Nezmyselné pokusy na ľuďoch, ktoré často nemali praktický význam ani pre fašistov. Tých, čo pokus prežili, usmrtili injekciou, alebo poslali do plynu. Niektorým, ktorí prežili hrôzu koncentrákov, aj po rokoch začalo niečo z času na čas hnisať. Otrasie to celou bytosťou, keď vidíme fľaštičku s mydlom z ľudského tuku, alebo knihu viazanú v ľudskej koži. Každý pokus treba postaviť na roveň vražde, za ktoré sú zodpovedné SS ako celok.
Doktrínu Nacistickej strany formuloval Adolf Hitler v knihe Main Kampf. Charakterizuje ju rasizmus; antisemitizmus, expanzionizmus, nenávisť k parlamentarizmu, demokracii, marxizmu. Nacizmus vyhlásil Germánov za „vyššiu rasu“: mali vytvoriť jeden štát bez „nižších rás“. Tento štát si mal vydobyť „životný priestor“ na východe a potom ovládnuť celý svet. Teória, ktorá mala aj prax. Vznik koncentračných táborov s nulovou hygienou. V nich mučenie a vraždenie politických väzňov, Židov, Rómov, zajatcov, otrocká práca väzňov v koncernoch(priemerná dĺžka života 2 mesiace), biologické pokusy.