SS v akcii

Kto nechápe, prečo v našom časopise píšeme o fašizme, nech si zapne stránku 584 na teletexte Markízy. Človeka až strasie od hnusu, len čo zbadá tie počty ľudí hlásiacich sa k odkazu Adolfa Hitlera. Využívajú vo svojich menách symboly 14/88 a volajú na slávu tretej ríše. Uvedomujú si tí ľudia vôbec, k čomu sa hlásia?
My, čo sme nezažili vyčíňanie esesákov, ktorí boli svojho času neobmedzenými pánmi Európy, si už nedokážeme predstaviť všetku ohavnosť hitlerovského fašizmu. Zločiny SS sú už z časti zabudnuté. Gestapo(štátna tajná polícia), SD(Sicherheitsdienst), Totenkopf(Umrlčia lebka) a jednotky SS sa stali synonymom teroru a vraždenia. Aký chorý mozog toto všetko vymyslel? Kto dokázal tak nenávidieť, že dal zlikvidovať 6 000 000 Židov? Vedia „naši mladí prívrženci“, že tak ako dal Hitler vyvraždiť milióny Židov, Rómov, tak aj tisíce Čechov a Slovákov. Slovania boli preňho menejcenná rasa. „Slovania majú pracovať pre nás. Keď ich nebudeme potrebovať, môžu zomrieť.“ Plánoval konečné riešenie židovskej otázky(t.j. vyhubenie židov v Európe). Nikto nevie, čo všetko ešte malo v pláne toto indivíduum. Koncentračné tábory, najlepší prostriedok ako terorizovať obyvateľstvo, najprv zriaďované v Nemecku a na okupovaných územiach. Niekto sa celou silou a intelektom zaoberal myšlienkou ako najlepšie usmrtiť milióny ľudí a ako ju zrealizovať. Boli to esesáci z Osvienčimu, Majdanku, Treblinky, Mauthausenu.. Hoess¹ vo svojej svedeckej výpovedi opísal priebeh selekcie: „V Osvienčime boli dvaja lekári SS, ktorí prezerali nové transporty väzňov. Väzni museli prechádzať okolo lekára a ten znamením rozhodol. Súcich poslali na robotu. Ostatných ihneď poslali do likvidačného zariadenia. Malé deti sme likvidovali bez výnimky, lebo nemohli pracovať. Oproti Treblinke sme urobili ešte jedno zlepšenie. Tam obete vedeli, že budú usmrtené, kým v Osvienčime sme sa ich snažili oklamať, že majú prejsť odvšivovacím postupom. Matky sa pokúšali skryť deti pod šaty, lebo niekedy spoznali naše zámery. Keď sme ich našli, boli poslané na likvidáciu. Tieto likvidácie sme mali robiť tajne, ale mŕtvolný zápach neustále spaľovaných ľudských tiel, z ktorého sa človeku dvíhal žalúdok, zamoril celé okolie. Všetci na okolí vedeli, že v Osvienčime sa likvidujú ľudia.“
Opísal i priebeh likvidácie(v plynových komorách): „Zavreli ich do budovy z červených tehál, na ktorej bol nápis „Kúpele“. Tam sa mali vyzliecť a skôr než ich poslali do takzvanej sprchy, dali im uteráky.

Keď boli ľudia vyzlečení zaviedli ich do miestnosti, ktorá naoko vyzerala ako sprchy, a otvorom v povale vhodili do miestnosti kapsle. Trvalo to 3- 15 minút, kým ľudia v komore prišli o život. Vedeli sme kedy sú mŕtvi, pretože prestali kričať. Zvláštne komandá im odobrali prstene a vylámali zlato zo zubov.“
„Krematória v Osvienčime ešte neboli dostavané. Vtedy sa ešte kopali hromadné hroby. Robilo sa to do jesene 1942. Odvtedy sa však usmrcovanie plynom urýchľovalo. Nebolo času na hromadné pohreby. Mŕtvoly zavraždených židov boli pochované na okolí a prikryté tenkou vrstvou hliny, takže sa pôda skoro zbahnila hnijúcimi mŕtvolami. Zápach bol neznesiteľný. Na jeseň 1942 sa museli zvyšky vykopať, kosti zozbierať a spáliť v krematóriu. Medzitým ich postavili v Osvienčime štyri.“
Biologické pokusy na ľuďoch: Skutočnosť, že lekári SS podnikali takéto pokusy nie je náhodná. Súhlasilo to so svetovým názorom a rasistickou filozofiou, ktorá sa podľa Himmlerových² slov dívala na ľudí ako na vši a výkal. Konali sa pokusy flegmony- väzňom rozrezávali stehná a zašívali do nich staré handry a experimenty s ponáraním tiel do ľadovej vody a zrazením teploty na 28°. Vykonávali sa masové sterilizácie žien, mužov, detí- operatívne alebo ožarovaním röntgenovými lúčmi. Pokusy v podtlakových komorách, vstrekovanie kyslíka do žíl, odoberanie orgánov a svalov- ženám pri tom vyrezávali kusy pŕs, nainfikovanie nákazlivými chorobami, rakovinou, škvrnitým týfom, testovanie chemikálií na ľuďoch- výsledkom bolo aj zvraštenie mozgu, zhnisané a rozožraté pľúca a pečeň, vyvolávanie popálenín. Nezmyselné pokusy na ľuďoch, ktoré často nemali praktický význam ani pre fašistov. Tých, čo pokus prežili, usmrtili injekciou, alebo poslali do plynu. Niektorým, ktorí prežili hrôzu koncentrákov, aj po rokoch začalo niečo z času na čas hnisať. Otrasie to celou bytosťou, keď vidíme fľaštičku s mydlom z ľudského tuku, alebo knihu viazanú v ľudskej koži. Každý pokus treba postaviť na roveň vražde, za ktoré sú zodpovedné SS ako celok.
Doktrínu Nacistickej strany formuloval Adolf Hitler v knihe Main Kampf. Charakterizuje ju rasizmus; antisemitizmus, expanzionizmus, nenávisť k parlamentarizmu, demokracii, marxizmu. Nacizmus vyhlásil Germánov za „vyššiu rasu“: mali vytvoriť jeden štát bez „nižších rás“. Tento štát si mal vydobyť „životný priestor“ na východe a potom ovládnuť celý svet. Teória, ktorá mala aj prax. Vznik koncentračných táborov s nulovou hygienou. V nich mučenie a vraždenie politických väzňov, Židov, Rómov, zajatcov, otrocká práca väzňov v koncernoch(priemerná dĺžka života 2 mesiace), biologické pokusy.

Posielanie psychickí chorých do plynu, milióny padlých na frontoch. Tam kde sa mali udiať najbrutálnejšie zverstvá, nasadili fašisti do prvej línie SS. „Už nikdy viac esesácku Európu!“

*citácie a fakty použité z knihy SS v akcii, ktorú v Nemecku vydal Výbor protifašistických bojovníkov
¹ veliteľ koncentračného tábora Osvienčim
² ríšsky vodca SS.