Svet v 21. storočí

Zem v 21. storočí Svet v 21. storočí charakterizuje nielen prudký rozvoj techniky, priemyslu či genetiky, ale aj vývoj a najmä poškodzovanie v poslednej dobe čoraz viac skloňovaného slova - životného prostredia. Jeho poškodzovanie súvisí so snahou človeka zjednodušit si život a minúť pritom čo najmenej financií za každú cenu. Aj za cenu toho, že stratí to, čoho súčasťou je odjakživa- prírody. Príroda nám veľkoryso ponúka všetko, čo potrebujeme na prežitie a ešte oveľa viac úplne zadarmo. A ako sa jej za to odplácajú ľudia? Ničia všetko čo im v ich činnosti príde do cesty a často si aj uvedomujú dôsledky svojho konania, ale jednoducho ich ignorujú. Myslia si totiž, že ako vládcovia planéty sa nemusia podriadovať niečím tak nepodstatným ako sú zákony prírody. Našťastie nie všetci sú tak zaslepení a mnohí si už konečne uvedomili, že príroda nemôže donekonečna tolerovať bezohľadný spôsob, akým sa k nej ľudia správajú. Zakladajú tak rôzne záujmové organizácie, ktoré sa snažia zachrániť to, čo zo životného prostredia ešte ostalo. Poškodzovať prírodu sa dá rôznymi spôsobmi, ale tým najhorším je určite ľahostajnosť. Lahostajnosť ľudí , ako budú žiť dalšie generácie živých tvorov. Jednou z najrozsiahlejších skupín ekologických problémov sú odpady. Veľmi nebezpečné sú napríklad tuhé rádioaktívne odpady, ktoré sa likvidujú dvoma spôsobmi. Bud sa zatavujú do skla, zalievajú do betonu a potom odkladajú do opustených soľných dolov, alebo sa jednoducho v špeciálnych sudoch zahodia do mora. Jednoducho a prosto vysvetlené, ľudia zahodia odpad všade, kde ho nemusia trpieť a veľmi ľahko zabúdajú, že na Zemi žijú aj iné živé tvory okrem nich. Pre ľudí, ktorí sa starajú o odstraňovanie týchto odpadov sú zrejme oba spôsoby dosť bezpečné. No ak vezmeme do úvahy, že rádioaktivita týchto látok trvá desaťročia až dokonca tisícročia, s týmto problémom sa bude musieť vysporiadať aj nová generácia. Ukladanie rádioaktívnych látok stále trvá a veľmi otázne je, kde sa budú tieto odpady uskladňovať, ked už budú všetky opustené soľné doly zapratané odpadmi a na morskom dne sa budú namiesto morských hviezdic povaľovať sudy s rádioaktívnymi látkami. Problém odpadov je však oveľa rozsiahlejší a pritom existujú aj dalšie druhy odpadu.

Dalšou ekologickou katastrofou je ničenie našich vlastných zelených pľúc- tropických pralesov, ktoré sa najväčšmi podieľajú na tvorbe kyslíka pre našu planétu. A ako zaobchádza s tropickými pralesmi ľudstvo? Tak napríklad Japonci, ktorí vlastnia veľké koncerny s priemyselnou činnosťou, ku ktorej využívajú aj drevo s pralesov. Zaujímavé ale je, že percentuálny podiel množstva dreva, ktoré využijú, z celého množstva vyťaženého dreva je len 2-10%. Ostatok zhnije v riekach a znečistí ich. Okrem bežného využitia tohto dreva, ako napríklad na nábytok, rôzne dosky a podobne, je aj zaujímavejšie, napríklad na jednorazové paličky pre bufety rýchleho občerstvenia na jedno použitie. So stromami, ktoré vyrábajú kyslík celej planéte viac než tisíce rokov, by sa mohlo naozaj zaobchádzať ušľachtilejšie. Rýchlosť ničenia pralesov , ktorých životné prostredie je unikátne a nedá sa obnoviť, dosahuje jedno futbalové ihrisko za menej než hodinu. Castokrát sa pralesy vyklčujú a spaľujú len pre získanie dalšej pôdy pre poľnohospodárske účely. Táto pôda je však úrodná a vlhká len vtedy, ak nad ňou stojí strom, presnejšie stromy. V inom prípade už za dva roky poľnohospodárskej činnosti pôda vyschne a vyčerpajú sa z nej všetky živiny. Napriek všetkým týmto faktom vyklčovanie a spaľovanie pralesov naprestáva, a ked sa toto tempo nespomalí, mali by sme sa s pralesmi rozlúčiť už okolo roku 2057. Tým, že zasahujeme do činností prírody, zastavujeme ich a bránime prirodzenému kolobehu prírody. Príkladom je naša ozonová vrstva, ktorú ničíme aj preto, lebo je nám v lete príliž horúco (a čo majú vravieť obyvatelia strednej Afriky) a aj preto, lebo už sa nám nechce sprejovať mechanickými rozprašovačmi, ale potrebujeme plynové, ktoré bohužiaľ obsahujú aj organické zlúčeniny chloru a floru-freony. Tie sa významne podieľajú na rozklade našej ozonovej vrstvy. A americkí politickí predstavitelia na túto skutočnosť odpovedali len vyhlásením, že nemôžu výrobky s obsahom freonov stiahnuť z obehu, preto, lebo by to vážne ohrozilo ich ekonomickú situáciu. Faktom ale ostáva, že USA patrí medzi najväčších produkovateľov freonov.Všetky opísané skutočnosti sú však len zlomkom všetkých problémoch, ktoré trápia našu Zem. Koniec koncov, kým si ľudstvo neuvedomí, že na prežitie máme stále len jednu planétu a musíme ju chrániť, jeho ničenie sa nakoniec obráti proti nemu. Uvaha o svete v 21.storočí.

Zdroje:

internet a vlastné svedomie -