V súčasnosti začínam intenzívnejšie rozmýšľať, čo mám robiť, aby mal môj život zmysel. V mysli sa mi vynára otázka: „Ako si predstavujem svoj ďalší život?“
Mladosť sa prepracúva ku skutočnému životnému bohatstvu len vtedy, keď sa prežíva ako obdobie uvažovania o povolaní. Môj názor na to, čo chcem v živote robiť a aké ciele dosiahnuť sa deň po dni mení. Spočiatku, keď som začal uvažovať o svojej budúcnosti, som si myslel, že najlepšie strávená budúcnosť bude postavená na bohatstve. Keď sa však lepšie prizriem súčasnej spoločnosti, vidím, že bohatstvo a sláva nie sú najlepšími priateľmi. Koľko ľudí sa pripútalo k moci, peniazom, majetku, sláve a úspechu. Mnohí z nich zatvrdli, stali sa chladnými a nežičlivými voči iným ľuďom i voči sebe samým. Takto dopadnúť nechcem. Neskôr som uvažoval nad tým, že budúcnosť by mohla byť krásna v náručí nádherného dievčaťa. No to som zavrhol, lebo najprv prichádza len túžba, ale nakoniec sklamanie. Potom som sa pri hľadaní chodníčkov a ciest k vopred vytýčeným cieľom často zamýšľal nad rozličnými životnými štýlmi, ktoré sa odvolávajú na slobodu človeka: Môžem si predsa robiť, čo ja chcem. Sloboda je výsadou človeka i jeho ťarchou zároveň. Ak si budem robiť, čo chcem, nikdy nedosiahnem úspech, keď nebudem rešpektovať iných a pravidlá spoločnosti. A nakoniec som na to prišiel. V živote chcem dosiahnuť úspech. Ale aký úspech? Aká k nemu vedie cesta? Čo potrebujem k dosiahnutiu úspechu?
Za najväčší úspech považuje šťastný život. Šťastný život má však v dnešnej dobe iba veľmi málo ľudí. Ak sa hlbšie zamyslím, zistím, že v mojej hlave sa nachádza celý program ako systém túžob a požiadaviek na to, aký má byť svet, aký mám byť ja sám. Rozhodnutia v zásadných veciach, ako sú túžby, životné potreby a hodnoty, robím pod vplyvom formácie rodičov, spoločnosti, kultúry, náboženstva i svojich doterajších skúseností. To znamená – napríklad ak niektorí ľudia nežijú podľa mojej predstavy, tak to vo mne vyvoláva napätie, nepokoj, roztrpčenosť a hnev. Takže na dosiahnutie šťastného života sa musím naučiť ceniť si sám seba. Človek, ktorý si necení sám seba, necení si ani druhých. Musím brať ohľad na potreby druhých. Nesmiem byť sebecký a musím sa naučiť prejavovať uznanie iným. Aj to je jednou z ciest dosiahnutia úspechu.
V živote človeka existuje množstvo aspektov, ktoré dokážu urobiť človeka šťastným. V prvom rade musia byť uspokojené moje základné potreby – strava, pitie.