Potom bude náš svet krásny, plný blahobytu a pokojného nažívania medzi sebou.
Trochu iný morálny význam má veta „Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom“. Ja osobne v tom vidím význam toho, že ak mi niekto spraví zle, mojou občianskou povinnosťou, mojou morálnou povinnosťou je mu to oplatiť len a len v dobrom. Ja mu to môžem oplatiť, ale tak, že z mojej odplaty bude mať ponaučenie, že s poučí na vlastných chybách. Týmto spôsobom mu pomôžem morálne dospieť. Bude vedieť, že ak ľuďom urobí v budúcnosti podraz, môže čakať, že mu to oplatia buď tou istou cestou, alebo sa budú snažiť, vedomky či už nevedomky oplatiť mu to správnou cestou. Budú sa snažiť, aby dotyčný mal z odplaty ponaučenie. Aby odplata mala morálny dopad na jeho správanie, aby morálne vyspel, aby sa aspoň trochu zmenilo jeho správanie a zmýšľanie k dobrému a aby jeho ďalší život získal z hľadiska morálneho správania sa správny smer. Aby ľudia žijúci v jeho blízkosti spozorovali, že človeka, ktorého poznajú veľa rokov niečo zmenilo a že tá zmena je prospešná nielen pre ľudí z jeho okolia, ale aj pre neho samého. Z tohto všetkého vyplýva, že snaha o zmenu osobnosti sa vypláca pomalým, ale úspešným spôsobom. Obrazne povedané, po ľuďoch, ktorý do nás hádžu kamene, hádžme chleby. Alebo radšej nie? To nech zváži niekto iný.
Niekedy sa zdá, že všetka tá snaha o to, aby ľudia pochopili či o len malinký význam všetkých múdrostí, prísloví a porekadiel je márna. Je to akoby sme hrach o stenu hádzali. Všetky múdre slová plné snahy o vysvetlenie sa nám vracajú naspäť. Tí, ktorým to vysvetľujeme nás počúvajú, majú na tvári výraz hlbokého cítenia a pochopenia a nakoniec po hodine vysvetľovania zistíme, že naša snaha bola márna. Naše slová nemali žiadny morálny dopad na ich myslenie, správanie sa. Ale veď „kto chce kam, pomôžme mu tam“. Toto slovné spojenie je charakteristické pre situácie, keď človeku už niet viac pomoci. Keď má proste potrebu stáť si za svojím názorom, aj keď sa mu niekto iný snaží ten názor vyvrátiť. Niekedy ľudia nedokážu pripustiť, že sa mýlia, že konajú nesprávne, že idú zlou cestou. Nie sú si vedomí, že práve smer, ktorým idú je nesprávny. Ich myslenie je, obrazne povedané, naprogramované. Neuvedomujú si, že strácajú všetky morálne hodnoty, ako je česť, dôstojnosť, ohľaduplnosť, láska. Nevystríhajú sa zlých skutkov, ich cesty nevedú ku kladným hodnotám života. Spomenul som tú ohľaduplnosť. Človek, ktorý si zaumieni, že pôjde za jedným cieľom nehľadí na to, aký dopad na život jeho blízkych budú mať jeho činy. Stáva sa z neho egoista, zabúda na kladné morálne hodnoty, rúti sa za cieľom „hlava, nehlava“.