Mravný aspekt ľudových múdrostí, prísloví a porekadiel

Ľudové múdrosti, príslovia a porekadlá tvorili ľudia už po stáročia a tvoria ich aj dnes. Mnohí sa aj podľa nich riadia, žijú na ich základe a vedú mravný život. Iný zas majú problém si ich čo i len zapamätať, pochopiť a najväčším problémom pre nich je riadiť sa podľa nich. Veď čo je také ťažké pochopiť na jednoduchej vete. Napríklad: „Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne“. Poviete si, ako môžem spadnúť do jamy, ktorú kopem pre iného? Ako môžem spadnúť do vlastnej pasce? Ľahko. Naši predkovia presne vedeli, čo posúvajú budúcej, našej, ďalšej generácii. Vedeli, že ich múdrosti budú prospešné pre nás, ich potomkov.
Táto práca má byť postavená na základe morálneho, mravného významu prísloví a porekadiel. Takže budem pokračovať v tom duchu v akom som začal. Budem sa snažiť sám pochopiť, porozumieť a vlastnými slovami, vlastným vnímaním vysvetliť všetky tie múdrosti, ktoré nám zachovali naši predkovia.
Jednou z mnohých múdrych viet je aj výrok, na základe ktorého je postavená celá etika našej spoločnosti. Výrok, ktorý musia poznať profesori, učitelia, ale aj začínajúci študenti etickej výchovy. Je ním jednoduchá veta: „Nikomu nerob to, čo sám nechceš, aby iní robili tebe“.
Z môjho pohľadu vyjadruje myšlienku toho, že ak nechceme v živote, aby nám ľudia okolo nás, naši blízky, naši kamaráti, naša rodina, proste všetci okolo robili zlé veci, podrážali nám nohy, ničili nám život, nerobme to ani my im. nebudeme mať pokazený život, nebudeme voči druhým nemorálny. A práve teraz som sa dostal k tomu, čo mám v tejto práci vyjadriť slovami. K morálke. Veď práve morálka, dobrá morálka, dobré morálna správanie je plne vysvetlené vo vete poskladanej z niekoľkých jednoduchých slov. Čo vlastne z morálneho hľadiska vysvetľuje?
Jedinú vec. Buďme morálne vyspelými ľuďmi a budeme mať pekný život bez nepriateľstva a skazy. Budeme medzi sebou nažívať v harmónii a budeme plní lásky, porozumenia a pochopenia voči druhým. A ak sa nám to nepodarí, bude náš život plný zloby, nenávisti, podrazov a nepriateľstva. Budeme si navzájom podrážať nohy, budeme oplácať zlobu zlobou a dospejeme až do takého štádia, že medzi nami ľuďmi nepadne ani jedno pekné slovo. Veď morálne správanie sa, život plný morálky je o pochopení, rešpektovaní druhých. O úcte k druhým.
Takže žime život plný lásky, majme úctu k blížnym a nerobme iným to, čo nechceme aby robili oni nám.

Potom bude náš svet krásny, plný blahobytu a pokojného nažívania medzi sebou.
Trochu iný morálny význam má veta „Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom“. Ja osobne v tom vidím význam toho, že ak mi niekto spraví zle, mojou občianskou povinnosťou, mojou morálnou povinnosťou je mu to oplatiť len a len v dobrom. Ja mu to môžem oplatiť, ale tak, že z mojej odplaty bude mať ponaučenie, že s poučí na vlastných chybách. Týmto spôsobom mu pomôžem morálne dospieť. Bude vedieť, že ak ľuďom urobí v budúcnosti podraz, môže čakať, že mu to oplatia buď tou istou cestou, alebo sa budú snažiť, vedomky či už nevedomky oplatiť mu to správnou cestou. Budú sa snažiť, aby dotyčný mal z odplaty ponaučenie. Aby odplata mala morálny dopad na jeho správanie, aby morálne vyspel, aby sa aspoň trochu zmenilo jeho správanie a zmýšľanie k dobrému a aby jeho ďalší život získal z hľadiska morálneho správania sa správny smer. Aby ľudia žijúci v jeho blízkosti spozorovali, že človeka, ktorého poznajú veľa rokov niečo zmenilo a že tá zmena je prospešná nielen pre ľudí z jeho okolia, ale aj pre neho samého. Z tohto všetkého vyplýva, že snaha o zmenu osobnosti sa vypláca pomalým, ale úspešným spôsobom. Obrazne povedané, po ľuďoch, ktorý do nás hádžu kamene, hádžme chleby. Alebo radšej nie? To nech zváži niekto iný.
Niekedy sa zdá, že všetka tá snaha o to, aby ľudia pochopili či o len malinký význam všetkých múdrostí, prísloví a porekadiel je márna. Je to akoby sme hrach o stenu hádzali. Všetky múdre slová plné snahy o vysvetlenie sa nám vracajú naspäť. Tí, ktorým to vysvetľujeme nás počúvajú, majú na tvári výraz hlbokého cítenia a pochopenia a nakoniec po hodine vysvetľovania zistíme, že naša snaha bola márna. Naše slová nemali žiadny morálny dopad na ich myslenie, správanie sa. Ale veď „kto chce kam, pomôžme mu tam“. Toto slovné spojenie je charakteristické pre situácie, keď človeku už niet viac pomoci. Keď má proste potrebu stáť si za svojím názorom, aj keď sa mu niekto iný snaží ten názor vyvrátiť. Niekedy ľudia nedokážu pripustiť, že sa mýlia, že konajú nesprávne, že idú zlou cestou. Nie sú si vedomí, že práve smer, ktorým idú je nesprávny. Ich myslenie je, obrazne povedané, naprogramované. Neuvedomujú si, že strácajú všetky morálne hodnoty, ako je česť, dôstojnosť, ohľaduplnosť, láska. Nevystríhajú sa zlých skutkov, ich cesty nevedú ku kladným hodnotám života. Spomenul som tú ohľaduplnosť. Človek, ktorý si zaumieni, že pôjde za jedným cieľom nehľadí na to, aký dopad na život jeho blízkych budú mať jeho činy. Stáva sa z neho egoista, zabúda na kladné morálne hodnoty, rúti sa za cieľom „hlava, nehlava“.

Jednoducho povedané, ničí života ostatných len aby mohol žiť v blahobyte, prepychu a pokoji tam, kde chcel byť. Je pyšný na svoje úsilie stať sa spokojným. Ale byť pyšný je tá najhoršia vlastnosť, akú môže mať obyčajný človek. Pýcha nám rozožerie celú našu myseľ, celé naše telo. Budeme sa cítiť ako páni celého sveta, ale nakoniec padneme na zem. Ten pád bude bolestivý a ťažko sa nám bude z neho spamätávať. Preto treba byť ohľaduplný, pozorný a nie za každú cenu, možno aj za cenu priateľstva, lásky a života ísť za svojím cieľom. Cieľov a snom sa treba vedieť aj vzdať. Možno je to pre niektorých ťažké, ale dá sa to, pokiaľ chceme. Niektoré sny nie sú prospešné tak pre nás samých ako pre všetkých našich blízkych.
Ku tomuto prísloviu by som ešte rád pripojil jedno, ktoré mi tak akosi správne nadväzuje naň. „Ako si ustelieš, tak budeš spať“.
Je mi charakteristické tou istou myšlienkou. Keď už raz nájdeme cieľ našej cesty, či už správna alebo nesprávny, zostaneme tam a nik nás odtiaľ neodtiahne. Podľa mňa, každý z nás na tomto svete má nejaký ten smer života a je si vedomý toho, že svoje sny chce splniť.
Keď som začínal s touto prácou, bolo pre mňa ťažké spomenúť si na nejaké tie múdrosti, príslovia a porekadlá. Zapojil som do nej veľa blízkych, ktorí mi diktovali jedno za druhým. Dá sa povedať, že ešte ťažšie bolo vybrať si. Veď sú ich stovky. Stovky jednoduchých viet, ktoré radia ľuďom na Zemi ako viesť život plný morálky, mravnosti a blahobytu. Pomáhajú nám pochopiť zmýšľanie druhých ľudí. Možno sa práve pýtate ako. Veď priznajte. Určite sa aj vám stalo a ešte aj stáva, že vidíte alebo spoznáte človeka, ktorý je charakteristický svojím konaním a poviete si nejaké to príslovie, ktoré podľa vás vystihuje jeho správanie. Vy budete mať v hlave jasno kam smerujú jeho kroky v živote a pochopíte, že buď je cieľ jeho života správny, alebo nesprávny z hľadiska morálky pre ľudí naokolo. Keď som sa zamýšľal nad tými všetkými múdrosťami, spomenul som si na jedno čínske príslovie. „Človek, ktorý sa neusmieva, by si nemal otvárať obchod.“
Základom úspešného obchodovania je byť veselý a milý na zákazníkov. Otvárať každé ráno svoj obchodík treba s láskou, nehou a úsmevom. Vtedy sa do neho nahrnú zákazníci, ktorý nakúpia, porozprávajú sa a odídu s pocitom radosti, že nielen dobre nakúpili, ale že sa im deň stal krajším a veselším.

A ja ako obchodník mám dobrý pocit z toho, že som uspokojil potrebu zákazníka nielen v tom, že nakúpil, ale aj v tom, že odchádzal z obchodu veselý a dobre naladený.
Prečo som začal práve týmito slovami? Snažil som sa trochu rozvinúť filozofiu obchodovania. Ale úsmev nie je len potrebný pre prospešné fungovanie obchodu. Úsmev je prospešný pre celý život. Byť usmiaty hneď ako človek vstane symbolizuje pohodu v živote, šťastie na každom kroku. Ak by som sa usmial čo i len na jediného človeka na ulici, urobím ho šťastným a veselším. Ten sa zas usmeje na druhého atď. atď. je to ako detská hra na telefón. Akurát v tejto sa „posielajú“ úsmevy. Úsmev je vlastne kvapka šťastia. Je to kladná stránka života. Tak ako človek, ktorý vyznáva kladné hodnoty morálky, ako sú cnosť, láska, ohľaduplnosť, tak aj ten, ktorý sa usmieva je vyznávačom morálky v kladnom zmysle slova. Možno sa pýtate, ako je možné, že jeden úsmev spraví tak veľa. Je to možné!!!! Veď si to len skúste.
S úsmevom prichádza šťastie. A čo je šťastie? To si musí povedať každý sám. Každý je tvorcom vlastného šťastia.
Zdá sa mi, že teraz som trošku odbočil od danej témy. Tak sa vrátim späť. V knihách je písané, že morálku môžeme chápať ako nejaký súhrn kladných hodnôt, ktoré vyznávame a o ktoré sa v živote usilujeme. Sú to pravidlá, ktoré nás vedú ku kladným hodnotám a nabádajú nás vystríhať sa zlých skutkov. Jednoducho povedané, majme na pamäti, že všetko, čo robíme musí byť v súlade s princípmi morálneho správania sa a že všetko, čo vykonáme nemusí byť prospešné pre ostatných. Človek ako ľudská bytosť je charakterizovaný vlastným rozumom a slobodnou vôľou. Cíti lásku k sebe a všetkým ľuďom. Nehádže ľudí do jedného vreca. A práve teraz som spomenul jednu kratučkú vetičku, ktorú ja sám považujem za múdrosť tohoto sveta. „Nehádžme všetkých ľudí do jedného vreca“.
Nie je správne zmýšľať o ľuďoch v zlom. Myslieť si, že všetci sú rovnakí, že všetci majú rovnaké vlastnosti, rovnaké zmýšľanie, že všetci si rovnako ničia život navzájom medzi sebou. Sú ľudia, ktorí majú takého zmýšľanie. Títo sú zatrpknutí, zaslepení vlastným vnímaním sveta. Iní sú zas mierumilovný, plní lásky voči druhým a plní úcty, dôstojnosti a ohľaduplnosti. Preto nie je dobré zmýšľať o ľuďoch ako o jednej veľkej kope zloby, nenávisti a ľahostajnosti.
Človek by si mal uvedomiť, čo mu zanechali ľudia žijúci pred nami. Mal by si uvedomiť, aký hlboký význam majú všetky ľudové múdrosti, príslovia a porekadlá pre život každého z nás. Človek by sa mal snažiť získať v živote len tie najvzácnejšie ľudské vlastnosti ako je láska k blížnym, cnosť, ohľaduplnosť, česť a osobná dôstojnosť.

Veď ako povedal sám veľký Sokrates: „Nauč sa prehrávať vo veciach, na ktorých len málo záleží, ale za každú cenu bráň svoju ľudskú česť. Všetko záleží len na tebe. Usiluj sa hľadať ozajstnú múdrosť.“
Snažme sa byť dobrými, pretože ak ubližujeme druhým, ubližujeme najmä sebe, lebo seba robíme zlými.