Náš pohľad však zneistel ešte viac a tak nám doniesli aj nejaký ručný nástroj na šúpanie exotického ovocia. Obsahoval však čepeľ a tak som sa ho pre istotu ujal skôr ako sestra. Krájač bol „user friendly“, takže nebol problém ošúpať ovocie podľa predstáv domácich. Ale v momente ako došlo na jedlo, ukázal sa vo mne pravý duch lovca. Pomaranč som si vtlačil maximálne ako sa dalo do huby a začal som ho hrýzť celou svojou mocou. Šťava mi tiekla po mojej krásnej čiernej košeli, striekala na okolo sediacich, ktorí začali pochybovať o správnom výbere ovocia. Môžem povedať, že pri druhom pomaranči sa mi to začalo páčiť a tak som vyskúšal aj mandarínku. Mandarínka však bola maximálne kyslá a tak mi po vtlačení do huby začali tiecť slzy, zakašľával som sa a musel som požiadať stolárovu nepohľadnú dcéru o servítku. Návštevu môžem pokladať za vydarenú, celú cestu na miesto určenia som počúval od našich, že som, citujem „žral jak prasa, akoby sme doma nikdy nemali mandarínky!“ Koniec citátu.

Došli sme do nášho cieľa. Osada nás privítali svojím typickým zjavom, ktorý si pamätám od detstva. Prvým domom, ktorý sa Vám objaví v zraku je starý drevený dom s priviazaným čuvačom na ozrutnej reťazi, ktorý je zrejme starší ako samotná výroba reťazí v tejto oblasti. Neviem v ktorom období sa do tejto oblasti dostala výroba a spracovanie železa, ale môžem takmer s istotou potvrdiť, že to bolo neskoro. Oproti minulým rokom som spozoroval jedinú zmenu vo výzore osady v ktorej je asi 20 domov – kostol. Na cintoríne si začali veriaci stavať kostol úctyhodných rozmerov. Pri detailnejšej debate s otcom sme dospeli k záveru, že je honosný a megalomanský. V dome našich hostiteľov však zmeny boli zjavné. Nadstavili si celé jedno poschodie a tak má dom už poschodia tri a z diaľky pôsobí ako menší hotel. Veď bodaj by nie, detí ako smetí, spoločný dvor s bratovou rodinou nášho hostiteľa – to všetko potrebuje priestor. Skrátka populačne dosť rozvinuté dve rodiny, ktoré tvoria celkom slušný základ obyvateľstva osady. V hlbokých horách, kde sa táto osada nachádza, je veľkou udalosťou zachytiť tam signál civilizácie – mobilnú sieť. Domáci však nechcú rozhodne zaostávať za moderným svetom a tak majú aj mobilný telefón. Dokonca majú v dome aj pár miest, na ktoré som bol upozornený, ktoré sú pokryté signálom. Uvítal som to a tieto miesta som si veľmi rýchlo fixoval do pamäti. No zase až tak veľa ich nebolo, takže som to nemal ťažké.