Jedno bolo na mrazivom balkóne, druhé presne v strede pred monitorom počítača a posledné na ľavom reproduktore mini hi-fi sústavy v kuchyni, kde bol aj umiestnený mobil domácich. Takže do úvahy pripadal mrazivý balkón domu alebo presný stred monitora počítača. Áno počujete dobre – počítača. Spomínal som predsa, že to niesu žiadni zaostalí ľudia. Aspoň sa nimi nesnažia byť. Definoval by som to skôr takto: Ľudia ktorí o informačných technológiách vedia, chcú ich, no majú len ich slabšie atrapy. Uvediem príklad: Ak sa u nich povie mobil, predstavia si Sagem, ak sa povie hudba prestavia si rádio s analógovým ladením staníc. Ak sa povie auto, tak Škoda a podobne.. Počítač však bol zakúpený ešte len pred rokom a tak sa to dalo zniesť. Bola to jednoducho „šunka“, ale vytrieskal som z nej čo sa dalo. Po vybalení vecí sme sa kráľovsky nažr..., ehm najedli, pretože pani domáca je znamenitá kuchárka. Potom som sa už len prezliekol a vybehol vonku medzi mládencov. Našiel som ich pri rozobratej Honde, zafúľaných od topánok až po vlasy od oleja, hrdze a podobných exkrementov Hondy. Na ich vek(16-18) si počínali celkom dobre, opravovali „puknutý kus železnej tyče dakdze na podvozku v zadku“ (aspoň podľa ich slov, ja sa v tom veľmi nevyznám). Tak som ich teda nechcel rušiť, aj keď jeden mal veľmi krásnu kombinézu Shell, spýtal som sa len na počítač a už som bežal nazad do tepla. Ešte predtým som si však odbehol na WC – na „malú“. Nešťastie. Splachovanie tam nieje celkom v poriadku, chvíľou som si myslel, že som niečo pokazil. Voda v mise neodtekala, misa sa začala plniť a plniť a možno len jeden jediný centimeter chýbal od úplného preplnenia. Adrenalínová dávka – hovorím si a už si umývam ruky v umývadle maximálne atypických rozmerov. Akoby bolo vymontované z lietadla, alebo z autobusu – široké asi meter, úzke možno 20 centimetrov! Kúpeľňu som preto radšej rýchlo opustil a pustil sa do počítača. Bol v dezolátnom stave, osadníci ho používali zrejme len na tlač dokumentov do školy a počúvanie mp3. Doniesol som si pár filmov na krátenie voľného času, no po pár hodinách boja som sa vzdal a začal som pomýšľať na učenie. Ostal som len pri pomýšľaní, prezeral som si miestnosť, z ktorej som cítil tzv. „autíčkárstvo“. Všade samé plagáty áut, poodtrhované značky, kúsky vozidiel (radiaca páka, trúbka na volant). Išiel som pozerať na televízor. Signál bol mierne rušený divným prašťaním, no po pár minútach si na to ucho zvyklo...

Vo večerných hodinách sa chlapci presunuli do garáže a pracovali na úprave Hondy naďalej. Veľmi pracovití ľudia žijú v týchto končinách. Nič pre mňa.