Čo je eticky nesprávne na takom sexuálnom styku, ktorý je fyzickou manifestáciou lásky medzi dvoma ľuďmi, hoci ním týmto dvaja ľudia nesledujú splodenie dieťaťa a nikomu tým neubližujú???
To, že homosexuálny vzťah nepochádza zo skutočného citu a sexuálnej komplementárnosti je tézou, ktorá pochádza jak z obmedzeného rozumenia fenoménu lásky, redukujúceho ju len na lásku medzi dvoma ľuďmi opačného pohlavia a takto ju robiac od pohlavia závislou, tak z nedostatočnej predstavivosti o tom, ako dokonale sa môžu dvaja ľudia toho istého pohlavia vzájomne sexuálne dopĺňať.
Pretože láska a sexuálna túžba sú kvalitatívne odlišné skutočnosti, láska je totiž záležitosť citu a ľudskej empatie, zatiaľ čo sexuálna túžba záležitosťou pohlavných orgánov, je možné a v živote sa aj stáva, že dvaja ľudia toho istého pohlavia sú schopní, Piačekovsky povedané, tešiť sa z inakosti jeden druhého, empatizovať vnútornými svetmi jeden druhého, čiže ľúbiť sa a nikomu tým objektívne neubližovať, neškodiť.
Preto je homosexualita, hoci zriedkavejším, no morálne legitímnym spoločenským fenoménom.