Homosexualita, ako pohlavná náklonnosť k osobám toho istého pohlavia, má v našej spoločnosti v celku negatívny ohlas a zdá sa byť, nie príliš rozšíreným fenoménom medzi ľuďmi. Chodiac po uliciach slovenských miest, človek veľmi zriedkavo narazí na dve ženy držiace sa za ruky a dávajúce si na verejnosti pusu a ešte zriedkavejšie na dvoch takýchto mužov.
Neviem, či malý výskyt takýchto homosexuálnych prejavov na uliciach je spôsobený nedostatkom homosexuálov v našej spoločnosti, alebo ostýchavosťou, resp. prezieravosťou takto orientovaných ľudí pred kritickým pohľadom slovenskej spoločnosti.
Tak ako som už v úvodnom súvetí naznačil, negatívne nahliadanie na fenomén homosexuality je medzi ľuďmi intenzívne prítomné, hoci toleranciu až súhlas s ním možno taktiež objaviť, no vo väčšej miere medzi mladými ľuďmi než staršou generáciou.
Čím je to spôsobené? To je otázka na ktorú sa pokúsim dať odpoveď v nasledovných riadkoch. No nemyslím si, že odhalením možných príčin negatívneho nahliadania na fenomén homosexuality by malo naše uvažovanie skončiť. To čo sa javí byť filozoficky ešte zaujímavejším je práve sociálno-etické zhodnotenie samotnej homosexuality. Čiže to, či ide o fenomén patologický, eticky nekorektný, alebo naopak, samotné negatívne nahliadanie väčšiny spoločnosti je patologické, eticky nekorektné, poukazujúce na substančné medzery v jej kultivovanosti, v spoločenskej kultúrnosti.

Teda začíname sa najskôr pýtať po príčinách negatívneho nahliadania na homosexualitu v našej spoločnosti.
Jestvuje substančná časť našej spoločnosti (štatisticky až 60,3%), ktorá intenzívnejšie, či menej intenzívne, fundamentálnejšie, či menej fundamentálne, hľadá odpovede na otázky spojené s prístupom k vlastnému životu a svetu v autorite katolíckej cirkvi. Tá však jednomyseľne odmieta morálnu legitímnosť fenoménu homosexuality, interpretuje ju ako hriech a vyzýva jej „obete“, aby v prehĺbení svojej viery v Boha hľadali možnosť zbavenia sa tohto „neduhu“.

“Zakladajúc sa na svätom písme, ktoré prezentuje homosexuálne akty ako akty hlbokej nemravnosti (mravnej skazy), tradícia vždy prehlasovala, že homosexuálne akty sú podstatnou poruchou. Sú v protiklade k prírodnému zákonu. Uzatvárajú sexuálny akt daru života. Nepochádzajú zo skutočného citu a sexuálnej komplementárnosti. Za žiadnych okolností nemôžu byť schválené”.