Viera - Prežitok alebo nie?

Až donedávna sa mi odpoveď na túto otázku zdala taká jednoduchá. Bolo to vtedy keď som pod slovom viera rozumel iba náboženstvo. Dnes však pre mňa slovo viera má širší význam. Nie je to už iba viera v boha, môže to byť aj viera v človeka. Odbiť teda odpoveď na otázku - je viera prežitok alebo nie – jednoznačným konštatovaním, či už kladným alebo odmietavým, by bolo nesprávne. Celú vec je potrebné preskúmať podrobnejšie. Aké by bolo ľahké uvažovať o viere iba v zúženom zmysle, iba ako o náboženstve. Viera v boha je pre niekoho všetkým, zmysel života. Viera pomáha prekonávať ľuďom prekážky a nástrahy. S vierou v posmrtný život v raji sa jednoduchšie riešia zložité osudové situácie. Viera v boha človeka aj vychováva, prikazuje nekradnúť, neklamať, nepáchať hriechy. Bez viery v boha si niekto nevie pozemský život ani predstaviť. Prečo by sme teda mali takýmto ľuďom tvrdiť, že boh neexistuje, prečo by sme im mali vysvetľovať, že viera je prežitok, keď pre nich nie je. Z druhej strany netreba zatvárať oči pred fantastickým vývojom techniky a vedy. Počítače, software, mobilné telefóny sú našimi každodennými spoločníkmi. Vymyslel ich človek a nie je v nich nič nadprirodzené. Aj veda dokazuje, že človek nevznikol iba tak, že ho niekto zázračne stvoril. Vedci už dnes poznajú ľudský genóm, vedia klonovať ľudské bunky alebo aj zvieratá. Ťažko sa dnes uverí, že všetko okolo nás riadi nejaký vyšší duch. Pravdu teda majú tí, ktorí veria v zázraky techniky a vedy a nie v nadpozemské sily. Som presvedčený, že človek bez viery nemôže žiť. Musí v niečo veriť. Aj ten, kto neverí v boha, musí mať v živote nejaký pevný bod. Niekto verí v svoje schopnosti, vie napríklad, že najlepší základ pre pracovné úspechy je dobré vzdelanie a dobrá škola. Iný zase verí, že profesionálne odvedená práca bude aj primerane ohodnotená. Niekto verí v dobro človeka, v jeho láskavosť, obetavosť, veľkorysosť, zodpovednosť, solidaritu. Niekto zasa skôr verí, že ľudia majú prevažne negatívne vlastnosti ako závisť, nečestnosť, podlosť. Takmer všetci bez výnimky veríme v rodičov, vieme, že nám budú oporou v dobrom aj v zlom. Niet takého človeka, ktorý by neveril napríklad v lásku v jej rôznych podobách – partnerskú medzi mužom a ženou, alebo rodičovskú medzi otcom, mamou a deťmi, či súrodeneckú medzi bratmi a sestrami. Existuje aj pomýlené a škodlivé chápanie viery. Pre niekoho je ten pevný bod napríklad viera v šťastie pri hazardných hrách. Pre iného je pevná zem v alkohole.

Nech už je to akokoľvek, viera je prítomná všade okolo nás, iba jej forma je rôzna. Ako môže teda byť viera prežitok, keď prežitkom sú iba niektoré jej prejavy ? Moja odpoveď na otázku či je viera prežitok alebo nie teda spočíva v predchádzajúcej otázke.