Európska únia na dosah ruky

Na najstaršom kontinente tejto planéty - Európe - sa snúbi množstvo národov s rozličnými zvykmi, kultúrou, rečou, životným štýlom.. zobrať si z každej krajiny to najlepšie a tak ísť spoločne vpred lepšiemu životu si za cieľ kladie jedna z najväčších politických inštitúcií sveta - Európska únia. Prvopočiatky tohto jedinečného zriadenia na svete siahajú do roku 1951 - po skončení prvej svetovej vojny. Po návrhu Francúzka sa spojili Nemecko, Belgicko, Francúzko, Holandsko, Luxembursko a Taliansko. Integrácia pokračuje - po štyroch prístupových vlnách Európskej únie tvorí 15 rovnoprávnych štátov. 13 ďalších krajín, ktorých súčasťou je aj naša vlasť, je v procese integrácie práve teraz. Po rôznych obštrukciách, ktoré spôsobili bývalé vlády, sa zo Slovenska stal z outsidera jeden z leadrov pelotónu. Dnes, v roku 2003 sme horúcim kandidátom na integráciu do Európskej únie.

Vstup Slovenska do Európskej únie neznamená zánik jedinečnosti našej krajiny, totálnu globalizáciu a koniec autonómie našej krajiny, ako to mnohí neinformovaní mylne alebo značne preexponovane deklarujú. Európska únia nenahrádza doteraz existujúce autonómne štáty, je z časti akýmsi pojítkom pre vzájomnú spoluprácu na najvyššej úrovni. Na spoločné otázky hľadajú spoločné odpovede inštitúcie Európskej únie, a všetky rozhodnutia sa odvodzujú z ratifikovaných zmlúv, ktoré suverénne štáty podpísali.

Európska únia prináša mnohé výhody, a neodmysliteľne aj nevýhody. Ak by sme sa však akokoľvek zamýšľali nad nevýhodami, zdieľam názor, že výhody z dlhodobého hľadiska stoja za snahu Slovenska o integráciu. Jedným z hlavným aspektov je prijatie jednotnej meny EURO (€), zároveň vstup na jednotný trh slobody pohybu tovaru, služieb, kapitálu a osôb. Na prijatí EURA si môžeme veľmi ľahko ukázať diametrálne rozdiely pri pohľade z dlhodobého a krátkodobého hľadiska. Najbližší čas po prijatí jednotnej meny budú mať slovenskí producenti tovarov problém s vyššou konkurenciou v podobe zahraničných produktov, z dlhodobého hľadiska však môžeme očakávať väčší sortiment „na regáloch“ predajní, vyššiu kvalitu produktov a nižšie ceny. K týmto métam budúcnosti sa dopracujeme vďaka prirodzenej reakcii trhu - pri vyššej konkurencii prežijú len tí najlepší hráči - ktorí sú schopní konkurovať ostatným. Tak sa aj oni - teda naši producenti dostanú na jednotní trh. Nie je tu miesto pre zaháľanie.

Prežijú len tí najlepší a najaktívnejší, a tak to má podľa mňa byť, len tak dokážeme vybudovať plnohodnotnú spoločnosť, len tak môžeme očakávať lepšiu budúcnosť. Po určitom čase, myslím že treba podotknúť nie hneď, sa nám otvoria brány do takmer všetkých krajín EÚ. Nikdy pred tým sme nemali takúto možnosť a každý mladý človek žijúci na Slovensku by mal byť šťastný, že mladosť prežíva teraz a nie v predchádzajúcom režime. Ďalším pozitívom sú dotácie. Slováci zaplatia do rozpočtu EÚ takmer 100 miliónov €, z rozpočtu EÚ dostaneme však viac ako o 831 miliónov €. Tieto prostriedky budú použité na štrukturálne projekty, priame dotácie, poľnohospodárstvo a posilnenie hraníc.

Slováci sú národ veľmi zvláštny. Na jednej strane pohostinný, pracovitý a milý, na strane druhej lenivý a vypočítavý kverulanti. Možno som zaťal do „živého mäsa“, ale podľa mňa je to tak. V únii sa musíme naučiť byť čestní a pristupovať k veciam naozaj zodpovedne, podľa najlepšieho vedomia a svedomia. V prvom rade je to prístup k práci. Pretože iné je byť pracovitý a iné vidieť v práci vždy a za každých okolností len osobný prospech. To sa však ale nestane zo dňa na deň integráciou do únie, Slovák musí začať sám od seba. Vlastnosti ktoré som spomínal sa prejavujú aj v očakávaniach Slovákov od Európskej únie. Vidíme problémy všade, vyhľadávame ich a nadávanie na všetko sa stáva často denným chlebom istej časti obyvateľstva. Tak to býva aj s názorom na EÚ. Akoby sme nedokázali vidieť pozitíva, a ak aj, nie sme často schopní ich prijať. Chýba nám istá dávka pozitívneho myslenia. Aj keď to nie je možné, rád by som niečo odkázal celej mojej vlasti pred prvými krôčikmi do novej budúcnosti.

Mali by sme byť viac jednotní, nie stále sa deliť a hádať, veď nás je málo a aj tak sa nikdy nezhodneme. Mali by sme viac vidieť to dobré ako donekonečna sa zaoberať tým zlým. Mali by sme myslieť nie len na prospech nás ako jednotlivcov či najbližšieho okolia, ale rozmýšľať v širšom kontexte.