Až po čase, keď sú už na ostrove nejakú dobu, začne sa na nich prejavovať veľký vplyv a tlak prírody. Prebudí sa v nich spiace zviera. Deti zabúdajú na pravidlá, začínajú sa správať divoko. Aj keď síce nepriamo, ale dostávajú sa veľmi silno pod tlak prírody, hoci si to ani sami neuvedomujú. Dalo by sa povedať, že v tomto diele sa nachádza veľa symboliky. Napríklad Bravčo (Piggy), ktorý predstavuje istú inteligenciu je neskôr zabitý, kvôli Jackovmu (vodca divochov) strachu, že by mohol presvedčiť ostatných o tom, že by sa mali chovať podľa pravidiel. On tiež tvorí istú autoritu, ktorá vytvára tlak na ostatné deti. Určite treba poukázať aj na to, že väčšinou vždy, keď je vytvorená nejaká väčšina, ako v tomto prípade, pridávajú sa k nej aj tí, ktorí majú možno aj iný názor, ale robia to preto, lebo sa boja napríklad útoku zo strany tej väčšiny. Môžme to prirovnať napríklad k tomu, čo je dnes. Keď má väčšina nejaký názor, tak sa bojíme povedať náš vlastný, aby sme neboli kvôli nemu neskôr odsudzovaní. Potom to vyzerá tak, akoby ten náš názor ani neexistoval. Je to síce nesprávne, ale logické. Keby sme sa tak totiž nechovali, asi by sme to mali skutočne ťažké. Nedá sa to ale povedať všeobecne. Proste sú osoby, ktoré dokážu ľudí ovplyvniť a potom sú ľudia, ktorí dokážu len byť ovplyvnení.
Veľmi dobrým a originálnym spôsobom tiež poukázal na osobnosť pod tlakom aj Aldous Huxley v diele Prekrásny nový svet. Keby som mala toto dielo porovnať napríklad s Orwellovým 1984, je iné v tom, že na rozdiel od Orwella, ktorý použil politickú manipuláciu na ovplyvnenie človeka, tak Huxley použil manipuláciu genetickú. Veľmi silný tlak tu môžeme vidieť najmä v kontraste, ktorý vznikol medzi Divochmi a ľuďmi, ktorí prebehli predestináciou. Dalo by sa to pomenovať aj ako optimistickávízia budúcnosti, ale ako sme si už mohli všimnúť, všetko kde sa snaží niekto, alebo niečo ovplyvniť človeka sa väčšinou končí zle, alebo lepšie povedané, končí sa to tak, že nie je dobré vnucovať celej spoločnosti niečo, čo možno vyhovuje práve jednému jedincovi. Hlavnou myšlienkou tohto diela je odbúranie citov, čo má viesť k všeobecnému šťastiu, napríklad aby matka neplakala za svojím dieťaťom keď odíde, alebo aby sme my neboli nešťastný, keď nám niekto umrie. Avšak, keď vidíme porovnanie človeka, ktorý ovplyvnený je a toho ktorý nieje, je tam veľký rozdiel.