Osobnosť pod tlakom - Golding, Orwell, Huxley (úvaha)

Osobnosť pod tlakom sa vo svetovej literatúre objavuje najmä v období vojny, keď aj samotní autori sú pod tlakom. Tento pojem, môžme vysvetliť ako nejakú osobnosť, ktorá je nútená robiť niečo, čo nechce, niečo, čo keby nespravila, lebo keby spravila niečo iné, tak by bola potrestaná zhora. Takýto tlak sa v litertúre prejavil v rôznych dielach, ako napr. 1984 od Georga Orwella, Pán múch od Williama Goldinga, či prekrásny nový svet od Aldousa Huxleyho
V diele 1984 môžeme presne vidieť, ako je autor ovplyvnený aktuálnym dianím v Európe, aj keď on sámnepochádza z oblasti, kde to bolo až také zlé. Je tuukázané, ako zle sa mali ľudia, žijúci počas 2. svetovej vojny napríklad v Rusku. Ukázal nám, ako dokonale dokáže vláda vnútiť ľuďom svoj názor. Vláda, alebo konkrétne Strana, ľuďom vsugerovala svoje názory, podobne ako to v dobe 2. svetovej vojny robil Stalin. Ľudia, ktorí mali iný názor, sú jednoducho odtránení, aby veľkému Bratovi, či Stalinovi nestáli v ceste. Táto kniha je vlastne víziou do budúcnosti. V čase jej písania autor ešte nevedel, ako sa vojna skončí. Preto v knihe je osobný, vlastný názor hrdinu potlačený, vďaka veľkému tlaku Strany. Podľa mňa v tomto diele autor veľmi dobre ukázal, akí sú ľudia ľahko ovplyvniteľní, a ako jednoducho sa im dá vnútiť niečo, čo vlastne ani nechcú, ale v konečnom dôsledku si myslia, že to naozaj chcú. Stav ktorý je opisovaný v tejto knihe, by sme mohli tiež prirovnať k situácii, aká bola v našom štáte až do roku 1989. Myslím, že to bolo veľmi podobné. Ľudia proste nedostávali informácie, ktoré by mohli dostať vládnucu stranu do zlej pozície. Rovnako to bolo aj v tomto diele, aj keď tu to bolo dotiahnuté až do takých krajností, ako vymazávanie slov z jazyku, aby ľudia ani len nemohli myslieť inak ako si to predstavuje Strana.
Keby som to mala rozobrať z pohľadu autora Williama Goldinga, konkrétne v diele Pán Múch, aj tu by sme mohli vidieť ako je človek ľahko ovplyvniteľný. Mladí chlapci, normálne slušne sa správajúci, dobre vychovaní, keď sa dostanú preč od rodičov, od kultúry, prevládne v nich veľmi silný v plyv prírody. Ukáže sa ich „zvieracia“ stránka osobnosti. Keď nad sebou nemajú žiadne pravidlá, robia si čo chcú. V tomto diele môžme ukázať na tlak na osobnosť viacerími spôsobmi. Napríklad, keď chlapci stroskotajú na ostrove stále sa správajú tak, akoby museli ešte dodržiavať pravidlá. Aj ich spočiatku dodržujú. Dokonca majú lastúru ako symbol demokracie (kto ju drží, ten môže hovoriť).

Až po čase, keď sú už na ostrove nejakú dobu, začne sa na nich prejavovať veľký vplyv a tlak prírody. Prebudí sa v nich spiace zviera. Deti zabúdajú na pravidlá, začínajú sa správať divoko. Aj keď síce nepriamo, ale dostávajú sa veľmi silno pod tlak prírody, hoci si to ani sami neuvedomujú. Dalo by sa povedať, že v tomto diele sa nachádza veľa symboliky. Napríklad Bravčo (Piggy), ktorý predstavuje istú inteligenciu je neskôr zabitý, kvôli Jackovmu (vodca divochov) strachu, že by mohol presvedčiť ostatných o tom, že by sa mali chovať podľa pravidiel. On tiež tvorí istú autoritu, ktorá vytvára tlak na ostatné deti. Určite treba poukázať aj na to, že väčšinou vždy, keď je vytvorená nejaká väčšina, ako v tomto prípade, pridávajú sa k nej aj tí, ktorí majú možno aj iný názor, ale robia to preto, lebo sa boja napríklad útoku zo strany tej väčšiny. Môžme to prirovnať napríklad k tomu, čo je dnes. Keď má väčšina nejaký názor, tak sa bojíme povedať náš vlastný, aby sme neboli kvôli nemu neskôr odsudzovaní. Potom to vyzerá tak, akoby ten náš názor ani neexistoval. Je to síce nesprávne, ale logické. Keby sme sa tak totiž nechovali, asi by sme to mali skutočne ťažké. Nedá sa to ale povedať všeobecne. Proste sú osoby, ktoré dokážu ľudí ovplyvniť a potom sú ľudia, ktorí dokážu len byť ovplyvnení.
Veľmi dobrým a originálnym spôsobom tiež poukázal na osobnosť pod tlakom aj Aldous Huxley v diele Prekrásny nový svet. Keby som mala toto dielo porovnať napríklad s Orwellovým 1984, je iné v tom, že na rozdiel od Orwella, ktorý použil politickú manipuláciu na ovplyvnenie človeka, tak Huxley použil manipuláciu genetickú. Veľmi silný tlak tu môžeme vidieť najmä v kontraste, ktorý vznikol medzi Divochmi a ľuďmi, ktorí prebehli predestináciou. Dalo by sa to pomenovať aj ako optimistickávízia budúcnosti, ale ako sme si už mohli všimnúť, všetko kde sa snaží niekto, alebo niečo ovplyvniť človeka sa väčšinou končí zle, alebo lepšie povedané, končí sa to tak, že nie je dobré vnucovať celej spoločnosti niečo, čo možno vyhovuje práve jednému jedincovi. Hlavnou myšlienkou tohto diela je odbúranie citov, čo má viesť k všeobecnému šťastiu, napríklad aby matka neplakala za svojím dieťaťom keď odíde, alebo aby sme my neboli nešťastný, keď nám niekto umrie. Avšak, keď vidíme porovnanie človeka, ktorý ovplyvnený je a toho ktorý nieje, je tam veľký rozdiel.

Tento veľký rozdiel dokonca prerastie až do samovraždy divocha, ktorý bol vytrhnutý zo svojho „normálneho“ života a po presunutí sa k predestinovaným ľuďom, nedokázal sa prispôsobiť, nedokázal prejsť procesom socializácie, najmä kvôli tomu, že ten život bol natoľko iný, príliš ovplyvnený niečím čomu nerozumel. Nedokázal preto prežiť. Môžme si tu všimnúť protiklad k Pánovi Múch a to taký, že jednotlivec sa nepridal k väčšine (= jej zvykom, názorom) a stálo ho to život. Tu sa dá preto dokázať to, čo som písala už skôr, že pokiaľ má človek iný názor ako ostatní, môže sám seba ohroziť. Všeobecne sa dá povedať, že hocijaký tlak na osobnosť, aj keď si myslíme, že môže byť pozitívny, nie je správny. Každý človek by sa mal správať tak ako chce,aj keď by mali určite existovať isté pravidlá, ktoré by ale nijakým spôsobom neovplyvnili jeho slobodnú vôlu.