Prvá láska (úvaha)

Prvá láska je vždy prvá. Neviem, inú nepoznám. Nemôžem porovnať, neviem povedať, čo by bolo keby. Všade, zo všetkých strán sa ozýva to isté a kruté nie. Nie prvej láske.. Ja nechcem veriť, že je to tak. Vo svojej naivite odmietam pripustiť, že by to mohla byť predsa len pravda, čo sa vraví. Nechcem, neberte mi môj svet, moju prvú lásku. Ale argumenty priveľmi rania moju citlivú dušičku. Ja som vždy veril, že nič nemôže byť krajšie, ako stretnúť človeka a nechať sa strhnúť tou jedinou a nekonečnou láskou. Stretnúť človeka a mať rád. Stretnúť človeka a darovať mu seba. A to všetko by mal byť iba sen, lebo prvá láska je nešťastná a tragická, iba spleť nejasných citov a pudov mladého človeka. Už mnohokrát ste ma chceli presvedčiť a ja som už bol odhodlaný uveriť, sklopiť zrak a priznať, máte pravdu. Chceli ste ma presvedčiť, ale nepresvedčili ste ma. Chcel som vám veriť, ale ešte stále vám neverím. Možno som blázon, zasnený študent odtrhnutý od reality. Ale aj tak verím v lásku, hoci aj prvú.
Nesúhlasím, hoci vaše slová znejú tak presvedčivo. Človek by sa mal predsa najprv rozhliadnuť okolo seba a vybrať, čo sa mu pozdáva najviac a nezobrať hneď prvú vec, ktorú nájde. Veď o pár krokov mohol nájsť ďaleko krajšiu. Ale dokedy kráčať? Kedy príde čas, že zistím, že ďalej už nič krajšie nie je? Veď vždy je možné povedať si, že som mal predsa len počkať na čosi lepšie. Nesúhlasím, lebo si nechcem dať vziať moju láska. Je predsa taká krásna a nevinná. Ale mám pocit, akoby dnešný svet odmieta všetko prirodzene krásne. Akoby sa aj z lásky stával obchod, aby každý „nakúpil“ čo najvýhodnejšie. A keď to nevyjde, nie je problém zvaliť vinu na druhého, na chybný výber, na očarenie z prvého zamilovania. Nik nechce ukázať na seba, nik nemá záujem odhaliť zaslepenosť vlastného srdca, tak ťažko je priznať sa k vlastnému egoizmu. Prvá láska nemá nádej, lebo človek chce mať pocit, že si mohol vybrať. Dnešné vzťahy sú plné špekulácií a hľadania. Opustená duša hľadá, uteká od srdca k srdcu, ale akosi ani jedno nie je to pravé. Akosi túžime po dokonalosti a keď jej niet vydáme sa hľadať inde. Obyčajné sebectvo.. Mať pre seba to najlepšie, uchmatnúť si ten najväčší kus. Zabúdame, že láska znamená dávať. Naši predkovia sa zosobášili skôr než by sa stihli navzájom spoznať. Dokázali si nájsť cestu jeden k druhému. Nám to už ide ťažko, sme schopní ľúbiť len toho, kto nám vyhovuje.
Nepresvedčili ste ma. Dokým bude vo mne žiť moja prvá láska, nepresvedčíte ma.

Vaše argumenty sú silné, ale neprevyšujú moju tvrdohlavosť. Ozajstný úprimný cit prekoná každú prekážku. Nedovolím vám, aby ste mi vzali moje sny, nezabránite mi veriť a dúfať. Prečo chcete súdiť lásky iných? Prečo sa mi miešate do života? Iste, viete viac, ako ja. Neprežil som toho veľa, ale chcem sa spoľahnúť na hlas svojho srdca. Možno stratím všetko a zničím naraz dva životy. Ale láska mi nedovolí vzdať sa aj keby som chcel. Prísť k milovanému človeku a povedať mu, že už ho viac nechcem vidieť. A to len preto, lebo ktosi odsúdil prvú lásku na bezpodmienečný zánik. Ja však nie.